Bruck an der Leitha - Hrad Prugg

Bruck an der Leitha - Hrad Prugg  sa nachádza neďaleko Bratislavy a to cca 50 km autom sa dostanete po trase  diaľnice A6 za ktorú si ale musíte zaplatiť poplatok . Alebo po trase kde sa neplatí,  je cesta B50 a B10 alebo po trase B9 . Taktiež sa sem môžete dostať verejnou dopravou z Bratislavy železničná stanica Bratislava - Petržalka REX 6 smer Sopron.  Keď vystúpite na želežničnej stanici Bruck an der Leitha môžete ísť peši, alebo autobusom 273 smer mesto. Od Viedne je mesto vzdialené cca 50 km. Mesto je známe hlavne z minulosti známym nákupným centrom. ale medzičasom sa postavilo veľa obchodných centier  v okolí slovenského pohraničia, tak už nie je tak vyhľadávane, ale napriek tomu tu nájdete veľa Slovákov. Centrum mesta je pekné, je tu niekoľko historických pamiatok a hrad Prugg.  

Bruck an der Leitha - je okresné hlavné mesto, malebne umiestnené uprostred vinohradníckej oblasti Carnuntum, ponúka okrem svojej historickej minulosti aj súčasnú zábavu, množstvo nákupných a rekreačných možností, ako aj množstvo kultúry. Za videnie stojí najzachovalejšie opevnenie vo východnom Rakúsku, historické centrum mesta, Harrachský park susediaci so zámkom Prugg, jedna z najvýznamnejších krajinárskych záhrad v strednej Európe a vinársky svet „Villa Vinum“. Cyklistické a poľné chodníky, ako aj romantické nivy Leitha sú ideálne pre cyklotúry a túry. Letný hit: bazén v idylickom parku. Vďaka svojej centrálnej polohe - pri bránach Viedne a len 13 km od Neziderského jazera - je Bruck ideálnym východiskovým bodom pre výlety.

https://gemeinde-bruck-an-der-leitha.oma.sk/

Bruck an der Leitha - Hrad Prugg 

Pôvodne šlo o pevnosť, ktorá mala brániť pred vpádom Maďarov. Oblasť ešte pred postavením hradu bola jedným z darov, ktoré kráľ Henrich IV daroval biskupovi Freisingovi. Kým viac krát zmenila majiteľov v roku 1242 sa prvýkrát spomína vodný hrad v tejto oblasti. Hrad niekoľkokrát úspešne zdolával útokom. Len v roku 1484 sa nepodarilo odolávať, keď Maďari obliehali hrad takmer dva mesiace a v hrade došli obrancom zásoby potravín. V roku 1490, kedy hrad patril Maximiliánovi I. boli vojaci nútení znovu opustiť hrad po tom, čo do krajiny vtrhol sultán Sulejman I. so svojimi nájazdníkmi. V roku 1560 sa dostal hrad do rúk baróna Leonarda IV z Harrachu, keďže vlastnil susednú obec Rohrau. Počas 30 ročnej vojny sa vlastnícke práva celkom previedli na neho a počas druhého tureckého vpádu sa na základe dohody s Karom Mustafa Pashom v roku 1983 neútočilo na hrad. Po skončení tureckých vpádov sa takmer po celej strednej Európe pomaly začínalo s prestavbami hradov na zámky, prípadne s výstavbou zámkov, kde už nebolo potrebné riešiť obranné funkcie. Dediči a ďalší nositelia mena Harrach povolali architekta Johanna Lucasa von Hildebrandta, aby hrad prestaval na zámok. K prestavbe bolo povolaných viacero odborníkov, neskôr aj uznávaných umelcov, ktorý sa postarali o vzhľad hradu. 

Pred rokom 1772 bol zámok vyrabovaný a v niektorých častiach zničený. Od roku 1789 sa opäť začalo rozmýšľať nad jeho prestavbou a najmä na pretvorenie do podoby anglických parkov a stavieb. Anglický architekt Charles Buckton Lamb sa v tudorovskom štýle postaral o prestavbu zámku medzi rokmi 1854 až 1858. Pred prvou svetovou vojnou bol miestni park nesmierne bohatý na vzácne dreviny. Pôvodné zdroje uvádzajú niekoľko tisíc rôznych druhov. V roku 1945 zámok vážne zničili a vykradli, neskôr sa pobralo, čo nemalo nohy, aj keď akoby zázrakom sa podarilo vrátiť aspoň časť z vybavenia späť.

Spomínaný park so zeleňou je dnes známy ako Harrach Park.

Harrachpark v Bruck an der Leitha navrhol a založil ako barokovú záhradu Johann Lukas von Hildebrandt pre rodinu Harrachovcov začiatkom 18. storočia. Koncom 18. storočia záhradník a botanik Christoph Lübeck z Anhalt-Dessau prerobil areál v štýle anglickej krajinnej záhrady a dnes je jedným z najvýznamnejších komplexov v strednej Európe. Harrachský park je okrem umelecko-historickej hodnoty dôležitý aj ako útočisko vzácnych živočíšnych a rastlinných druhov. Pravidelne sa tu rozmnožuje okolo 50 druhov vtákov. Tým sa objekt radí medzi druhovo najbohatšie biotopy v strednej Európe. Okrem vodného vtáctva je tu pozoruhodné bohatstvo obojživelníkov a plazov. Na lúkach pri vode bzučia rôzne druhy vážok. V posledných rokoch prešiel revitalizáciou a je otvorený po celý rok. Historické a botanické prehliadky po dohode.

Johann Joseph Philipp Graf  Harrach pochádzal zo staročeského šľachtického rodu Harrachov  . Jeho otec Ferdinand Bonaventura I. von Harrach (* 1637; † 1706) bol významným rakúskym diplomatom za vlády cisára Leopolda I. V Rohrau , rodisku rodiny, dal postaviť Palais Harrach  vo Viedni a hrad  zničený v tureckých vojnách. Jeho brat Franz Anton , knieža z Harrachu (* 1665; † 1727) sa stal v roku 1702 viedenským biskupom  a od roku 1712 salzburským arcibiskupom.

Johann Philipp absolvoval svoju prvú vojenskú službu vo vojne o španielske dedičstvo. V bitke pri Cassane (16. augusta 1705) sa zúčastnil ako veliteľ pešieho pluku . Ako generál  bojoval s vyznamenaním v bitke pri Calzinate (17. apríla) v roku 1706. Počas ústupu zadržiaval postupujúcu francúzsku armádu so svojím Herbersteinským plukom a šiestimi granátnickými rotami  pri moste Chiese, kým sa jeho vlastné porazené jednotky nepozbierali a opäť priviedli do boja. Keď sa nepriateľ pokúsil obísť pozíciu, podarilo sa mu prekaziť plán. Po víťaznej bitke pri Turine  (7. septembra 1706) ho princ Eugen poslal do Viedne so správou o víťazstve za jeho služby počas ťaženia.

V roku 1708 bol Harrach povýšený na podmaršála . Bol stále v poli až do mieru v Ultrechte, vrátane bitky pri Monse v roku 1709, v Dauphine  v rokoch 1711 až 1712 a v Čiernom lese v roku 1713 .

V roku 1716 bojoval ako poľný majster, v bitke pri Peterwardeine (5. augusta) proti Turkom opäť pod velením princa Eugena. V roku 1717 pri zajatí Belehradu (22. augusta) velil druhej schôdzi  .

V roku 1723 bol Harrach povýšený na poľného maršála,  a v roku 1739 ho cisár Karol VI. vymenoval za predsedu  Dvorskej vojnovej rady,, ktorú zastával do roku 1762. Johann Philipp Graf Harrach zomrel 8. augusta 1764 vo veku 85 rokov vo Viedni. Jeho hrob sa nachádza v kostole Nemeckého rádu vo Viedni.