Budapešť nie je len o barack pálinke

Jó napot kívánok

Budapešť, hlavné mesto našich južných susedov. Väčšina našich krajanov do mesta zavíta za nákupmi, alebo využíva budapeštianske letisko ako východzí bod na svoju dovolenku. Veľká chyba! Už mesto samotné stojí za niekoľkodňový výlet a nudiť sa určite nebudete.

„Matej, vôbec sa na stanicu nemusíš ponáhľať, on mal meškať, ale nemeškal.“

Toto bola veta, ktorú som počul v telefóne keď mi volala kamarátka, že v Brne ten vlak nestihla. Ja som mal ale na rozdiel od nej fixný lístok na určitý vlak, čiže som sa na stanicu ponáhľať musel. Do Budapešti prichádzam načas, mám dve hodiny kým príde moja spolucestujúca ďalším vlakom, všetko zlé je ale na niečo dobré, a tak idem vybaviť formality na recepciu a vraciam sa na stanicu. Pri vlakovej stanici je aj obchodné centrum Westend, kde si krátim čakanie. Ani druhý vlak nemešká a tak ideme na električku, ktorá nás dovezie na hotel. Na zastávke čakáme asi 15 minút, s nami ďalších niekoľko ľudí a stále nič neprišlo, keď tu náhle ide autobus, ktorý je podľa všetkého náhradou za električky, ktoré pre nejakú nehodu nepremávajú. Do autobusu sa samozrejme všetci nezmestíme, a tak musíme čakať na ďalší, lenže ďalší neprichádza, namiesto toho ide opäť električka, celý dav tak rýchlo prebieha cez cestu kde sa dá, pretože nehodlajú čakať už ani minútu dlhšie. Maďarská metropola nás privítala zvláštnym spôsobom.

Budapest, itt vagyunk!

Ráno sa vydávame na obhliadku mesta, od nášho apartmánu sa autobusom prepravíme do starého Budína, pod hradný vrch. Od Budínskeho hradu prechádzame ku kostolu kráľa Mateja a Rybárskej bašte. Od Rybárskej bašty si to kráčame dole schodmi k Dunaji, na druhej strane sa týči majestátna budova maďarského parlamentu, Országházu. Lanový most Széchenyi Lánchíd je bohužiaľ ešte stále uzatvorený, a tak ideme ďalej po nábreží až na Erzsébet híd, po ktorom sa dostávame do peštianskej časti, a v jednej z reštaurácií sa zastavujeme na obed. Po obede vyrážame opäť do peštianskych ulíc, až sa dostaneme priamo k Parlamentu. Cez Dunaj sa môže zdať majestátny, no keď človek stojí priamo pod ním, vyrazí sa mu dych. Od parlamentu sa autobusom odvezieme do nákupného centra, vďaka výhodnému kurzu k forintu sa v Budapešti dajú dobre nakúpiť veci na lyžiarsku sezónu. Druhý deň začíname u budapeštianskej synagógy na ulici Dohány, od synagógy sa vydávame pozrieť baziliku svätého Štefana, kvôli silnému vetru sa na jednej z budov utrhol kúsok strechy, priľahlé námestie je teda z bezpečnostných dôvodov uzavreté, do baziliky je však aj iná prístupová cesta, a tak sa dnu dostaneme. Od baziliky sa potom vydávame Andrássyho triedou, čo je nákupný široký bulvár, až dôjdeme na Námestie hrdinov, jedno z najhlavnejších a najvýznamnejších námestí v celom meste. Na námestie nadväzuje mestský park Varosliget, v strede ktorého je jazierko a zámoček. V parku je tiež veľa stánkov, kde si kupujeme horúcu čokoládu, či varené víno.

Várhegy

Mátyás-templom

Hálászbástya

Országház

Hősök tere

Visegrád

Na tretí deň sa vydávame vlakom na výlet do neďalekého Visegrádu. Cesta vlakom z centra Budapešti zaberie približne 40 minút, od stanice vlaku sa vydávame k rieke, hrad je na vrchu, na druhej strane. Cesta loďou trvá pár minút a stojí 650 HUF. Hradný vrch je vo výške 328 m. n. m. od rieky nás teda čaká cez 200 metrov prevýšenie. Po asi hodine sme sa na hrad dostali a z vrchu je krásny výhľad na okolie, hoci je Maďarsko známe ako rovinatá krajina, o tomto kúsku to neplatí. Dunaj tečie v údolí a nad ním sa dvíhajú kopce. Kúsok od hradu sa nachádza okruh bobovej dráhy, ideme teda vyskúšať aj tú. Potom už ideme dole kopcom naspäť do mesta a na druhom brehu sa pri čakaní na vlak naspäť do Budapešti zastavujeme v miestnej krčme na maďarský paprikáš, a potom už vlakom späť do mesta. V Budapešti sa ešte večer vydávame do Tropicária, ktoré sa nachádza v obchodnom centre Campona.

Duna folyó

Visegrád

Csirke Paprikás

Tropicarium

Veľmi fotogenické múzeum

Predposledný deň navštevujeme dve múzeá v centre mesta, Museum of Sweets & Selfies, nečakajte ale žiadnu históriu, či exponáty za sklom, tu je skúšanie si všetkého a fotenie vyložene dovolené, môžete sa tu odfotiť vo vane plnej mincí, sadnúť za volant kubánskeho auta, či sa zviezť po šmykľavke do bazéna plného balónikov. Obidve múzeá sú v centre, no nie sú prepojené, cestou z jedného do druhého sa zastavujeme na obede, tým je ďalšia maďarská špecialita, langoš. Po obhliadke múzeí ideme opäť do mestského parku Varosliget, kde sa nachádzajú aj termálne kúpele, Széchenyi fürdő. Študentský lístok stojí 5990 HUF a zahŕňa vstup do všetkých vonkajších aj vnútorných bazénov. Hoci je ešte len január, kúpeme sa aj vonku, pretože teplota vody v bazénoch dosahuje 34 a 37°C. Po ceste z kúpeľov sa ešte zastavujeme v supermarkete, nakúpiť si maďarskú salámu a pravú barack pálinku. Potom už ale na apartmán, zabaliť si veci a dospať. Ráno nás čaká cesta naspäť domov. Boli to krásne štyri dni, na ktoré budem spomínať veľmi dlho, alebo... do ďalšej dovolenky.