CRÈME DE LA CRÈME

Keď sa povie Francúzsko...

No schválne, čo si ako prvé predstavíte vy? Eifellovu vežu, umelcov na Montmartre , alebo na brehu Seiny? Francúzsko ale zďaleka nie je len o Paríži, ten má možno vo svete meno, ale vidieť len hlavné mesto rozhodne nestačí. Krajina v sebe skrýva neskutočné poklady, zámky na Loire, Bordeaux a priľahlú vinohradnícku oblasť, čarovné dedinky na vidieku, levanduľové polia v Provensalsku, alebo úchvatnú riviéru s centrom v Nice. Tú sme si za svoj cieľ vybrali my a za seba môžem povedať, že je to skutočne créme de la créme Stredozemného mora.

Let z Viedne do Nice trvá približne hodinku a pol, kapitán na palube hlási, že v destinácii očakávame slnečnú oblohu s teplotami okolo 18°C, čomu sa mi ani nechce veriť. Po prílete sa ukazuje, že neklamal, ako keby sme preskočili pár mesiacov a ocitli sa na prelome apríla a mája. Z letiska sa na hotel vydávame električkou, do centra mesta sa zvezieme linkou 2, interval medzi spojmi je približne 7 minút, čiže ani dlho nečakáme. Lístok si kupujeme až na mieste v automate, jedna cesta vyjde na 1,50 EUR, v prípade, že by ste chceli cestovať hromadnou dopravou častejšie, môžete využiť lístok na 10 ciest za 10 EUR. Za mňa je to ale zbytočné, lebo mesto nie je veľké a všade sa dá pohodlne dostať peši. Vystupujeme na Avenue Jean Médecin, čo je hlavná nákupná trieda v meste a oblasť, kde bývame. Po obligátnom check-ine a odpočinku po cesta sa vydávame do mesta. Detailnejšie preskúmať obchody na ulici a pozrieť si pamätihodnosti neďaleko od hotela. Prvé kroky smerujú ku katedrále Notre-Dame de Nice, ktorá je večer krásne vysvietená. V obchodoch je riadna tlačenica, vrcholí týždeň zliav, známy ako čierny piatok a ľudia sa snažia vo veľkom nakúpiť darčeky na Vianoce. Tiež sme zabehli do jedného z obchodov, ovšem po 15 minútach čakania na tovar sme to vzdali.

Avenue Jean Médecin

Katedrála Notre-Dame de Nice

November pri mori?

Na druhý deň sa od hotela vydávame smerom k pobreží. Po Avenue Jean Médecin sa dostávame na Place Masséna, jedno z hlavných námestí v meste, plné pouličných umelcov a kaviarní. Od námestia prichádzame na Promenade des Anglais, čiže mestskú promenádu. Pláže nie sú ani na konci novembra prázdne , skupinky ľudí sa miestami opaľujú a nájdu sa otužilci, ktorí sa dokonca do studených vĺn Stredozemného mora odvážia. Po promenáde korzujú turisti a slúži aj pre cyklistov, alebo bežcov. Z blízka môžeme vidieť aj hotel Le Negresco, zo začiatku minulého storočia, keď sa turizmus na riviére ešte len rozbiehal. Na promenáde sa nachádza veľa bistier, v jednom sa tak zastavujeme. Po občerstvení smerujeme smerom k záhradám kráľa Alberta I. bohužiaľ je ich časť kvôli prípravám vianočných stánkov uzavretá. Prichádzame na Cours Saleya, menšie námestie, kde sa počas víkendov doobeda konajú trhy, my sme došli neskoro a väčšina predávajúcich je už pobalená a na ceste domov.

Place Masséna

Promenade des Anglais

Le Negresco

Pár odvážlivcov sa kúpe

Záhrady Alberta I.

Taliansko, alebo Francúzsko?

Teraz už sa už dostali do starého Nice. Úzke uličky a štýl domov nie je typicky francúzsky, tunajšia architektúra je do veľkej miery ovplyvnená Talianskom, veď je to predsa len 30 km na hranice. Zastavujeme sa tu v ďalšom bistre na niečo malé pod zub a ideme preskúmať sieť vedľajších uličiek. Po chvíli vychádzame u paláca prefektúry, pred ním akurát hrá orchester, hudba je celkom príjemná, a tak si spravíme prestávku a započúvame sa do tónov ich nástrojov. Staré Mesto je ohraničené korzom du Paillon, ktorým sa dostávame na námestie Garibaldiho. Giuseppe Garibaldi bol bojovník za zjednotenie Talianska a taliansky národný hrdina, je teda vidieť, že sa pohybujeme v pohraničnej oblasti. Hoci sa môže zdať, že je tu jar v plnom prúde, dni sú rovnako krátke ako v strednej Európe a nastávajúca tma nás rýchlo vracia do reality. Radi by sme si večer ešte sadli na francúzske víno, lenže to už vonku bez búnd nepôjde, so západom slnka povrch rýchlo vychladol a zima je naspäť.

Staré Mesto, je to Taliansko, alebo Francúzsko

Korzo du Paillon

Place Garibaldi

Trhy na druhý pokus

Čo sme včera nestihli musíme dnes napraviť, prvé kam sa vydávame je Cours Saleya, musíme stihnúť trhovníkov. Podarilo sa, miestni tu predávajú lokálne ovocie a zeleninu, provensálske bylinky, sušenú levanduľu, ale aj nástenné maľby od umelcov. Od trhov sme sa vybrali na hradný vrch, odkiaľ je krásny výhľad na celé mesto. Cesta do kopca môže byť náročnejšia, výsledok a krásny výhľad určite stojí za to. Zhora vidíme aj druhú časť mesta, kde sa ukrýval krásny prístav. Ideme teda navštíviť aj ten. Veľkostne určite nie je ten najväčší, no rozhodne je to jeden z tých krajších, čo som videl. Rozhodli sme sa sadnúť si tu ešte na víno, výhľad na lodičky a jachty je najlepší s pohárikom. Do kopca sa nám už šliapať nechce, čiže vrch obchádzame cez námestie Garibladiho, kde sme boli už včera. Kúsok pri námestí je múzeum moderného umenia, študenti majú vstup zadarmo, lenže bohužiaľ dostávame sa sem neskoro a pokladnice sú už zavreté. Električkou sa dovezieme naspäť na Place Masséna, kde početná marocká menšina slávi víťazstvo svojej krajiny nad Belgickom na majstrovstvách sveta vo futbale. Francúzi obecne futbalom žijú, a keďže je tu aj veľká menšina občanov bývalých kolónií ako Maroko či Kamerun, ktorí sú na majstrovstvách tiež, sú tu vášne obrovské. Náš posledný večer v Nice ideme na večeru do Starého Mesta kuchyňa je tu tiež do veľkej miery ovplyvnená Talianskom, preto nečakajte žabie stehienka, slimáky ani nič podobné. Reštaurácie ponúkajú prevažne cestoviny, alebo rizoto s morskými plodmi, na pitie potom čo iné, ako francúzske víno.

Trhy na Cours Saleya

Cesta na vrch

Výhľad na mesto

Výhľad na prístav

Prístav Lymphia

Späť do zimy

Všetko má svoj koniec, a tak aj víkend v jarnom prostredí musel raz skončiť. Ráno už sa od hotela nevzdiaľujeme, raňajky si dávame v bistre pár ulíc vedľa. Sú pravé francúzske, teda croissanty a palacinka. Kúsok od nás sa nachádza katedrála svätého Mikuláša, ktorá je postavená v pravoslávnom štýle. Nakoľko máme ešte čas a nemusíme cez celé mesto, ideme katedrálu navštíviť. Všadeprítomné cedule s prosbami o ticho a decentné oblečenie úplne pochovala upratovačka v tielku, ktorá sa v kostole vysávala. Chápem, že aj kostoly sa musia upratať, ale na to sú predsa otváracie hodiny. To už je z nášho výletu v Nice všetko, nasleduje už len let naspäť do Viedne, kde sa na nás po výstupe nalepila zima. Nice je práve jednou z destinácií, ktorú môžete navštíviť v ktorúkoľvek ročnú dobu, pretože tu v podstate nemrzne.