FORCHTENSTEIN

Ak sa rozhodnete navštíviť spomínaný zámok z ktorejkoľvek časti Európy ale hlavne z Bratislavy, po osobných skúsenostiach doporučujem auto. Vyskúšal som osobne verejnú dopravu, nebola to najsprávnejšia voľba aj z toho dôvodu, že nebolo ideálne počasie, ktoré sa počas dňa zmenilo k horšiemu. Išiel som z Bratislavy do Viedne a z Viedne do uvedenej obce Forchtenstein. Spoje do uvedenej obce vzdialenej do 100 km od Bratislavy nechodia veľmi často. Z Bratislavy som sa vybral o 6:00 hod z autobusovej stanice Bratislava Mlynské Nivy prostredníctvom prepravcu Slovak Line, ktorého služby často využívam pri ceste na letisko do Viedne alebo priamo do Viedne. ( cena je rôzna podľa vyťaženosti linky  ( https://www.slovaklines.sk/sk/ ) samozrejme môžete využiť vlak a iných prepravcov u ktorých sa ceny pohybujú od 9€ do 15 € jedná cesta ) Do Viedne na hlavnú stanicu som prišiel okolo 07:20 hod. Musel som počkať na autobus, ktorý išiel v uvedený smer o 09:10 hod .( prepravca  VOR  cena 10,10 €   Jazda trvala autobusom cca 01:20 hod . Autobus Vás dovedie až pred zámok čo je výhoda. Je to jeden z mála autobusov, ktoré chodia na uvedenej trase. Ak “ vybavíte “ veľmi rýchlo  návštevu zámku a jeho prehliadku, nemáte veľa možnosti ako využiť zostávajúci čas. Nakoľko ani do priľahlých obci alebo miest nechodia nejak spoje, a v dedinke nenájdete nič otvorené. Žiadna kaviareň, reštaurácia, bar, múzeum alebo podobne.( aspoň keď som tam bol v novembri, možno v lete je to inak, ale počas mojej návštevy boli prevádzky označené ako zrušené a zatvorené )  Reštauráciu máte jedine na hrade a aj tá má obmedzenú dobu prevádzky. Takže sa Vám môže stať, že i keď prídete na hrad môže byť zatvorený. Treba získať čo najviac informácii. Naspäť ide autobus do Viedne až o 16:31 hod. 

Doporučujem ak sa rozhodnete navštíviť tento zámok tak autom Bratislava - Kittsee,  Parndorf, Eisenstadt , Mattersburg, Forchtenstein. Cesta je takto rýchlejšia a viete auto lepšie využiť. 

Ak si naplánujete túto cestu máte možnosť navštíviť jedno s veľmi krásnych miest v Rakúsku a to Eisenstadt aj tu sa nachádza zámok Esterházyovcov. Podrobnejšie https://www.cestujlevne.com/cms/...etail/2376 = Nádherné skvosty v okolí Bratislavy. 

Prečo som sa rozhodol navštíviť tento známy resp. neznámy zámok ? Sú to dva dôvody a to do 100 km od Bratislavy a jedná sa o zámok rodu Esterházyovcov ktorých obdivujem.

Počiatky tejto mohutnej stavby siahajú do roku 1300. V tom čase si mattersdorfskí grófi, ktorých hrad v dnešnom Mattersburgu zrovnali so zemou, vybudovali novú pevnosť vysoko nad údolím Wulka. Vežu, ktorá sa týči nad hradom a je jeho najstaršou časťou, dodnes zdobí erb mattersdorfských grófov. V polovici 15. storočia rod vymrel po meči a hrad sa na ďalších 170 rokov stal majetkom Habsburgovcov, ktorí ho dali do  grófom z Weißpriachu a Hardeggu. V tom čase sa na hrade neuskutočnili žiadne významné stavebné úpravy.

V roku 1622 získal Mikuláš Esterházy (1583 – 1645) od cisára Ferdinanda II. panstvá Forchtenstein a Eisenstadt výmenou za panstvo Munkács vo vtedajšom severovýchodnom Uhorsku, ktoré odstúpil sedmohradskému kniežaťu Gáborovi Bethlenovi. O štyri roky prešiel hrad Forchtenstein ako súčasť titulu dedičného grófa do jeho dedičnej držby. Mikuláš, ktorý mal od roku 1625 titul palatína (maďarský miestodržiteľ), zveril rozšírenie hradieb, vybudovanie kuchyne, kaplnky a nových obytných miestností stavebným majstrom Simone Retaccovi a Domenico Carlonemu.

Syn palatína Mikuláša Pavol I. (1635 – 1713) začal po prestavbe a dostavbe zámku v Eisenstadt aj s veľkou prestavbou hradu Forchtenstein. Najvýznamnejšie stavebné úpravy sa realizovali v druhej polovici 17. storočia výstavbou horného hradu. Nástenné maľby s politicko-genealogickým obsahom vo vnútornom dvore, dekoratívne a alegorické výjavy v interiéri, vstupné portály s religióznymi skulptúrami, baroková jazdecká socha Pavla I., ktorému bol v roku 1687 udelený kniežací titul, či viac ako dva metre dlhý krokodíl – všetky tieto prvky mali demonštrovať moc, postavenie a politickú príslušnosť rodu.

Smrťou kniežaťa Pavla I. Esterházy v roku 1713 sa následkom politických a vojensko-historických udalostí zmenil účel pevnosti. Hrad Forchtenstein začal slúžiť ako trezor cenností a kuriozít uložených v Schatzkammeri (pokladnici) a ako skladisko vojenskej výstroje. V 70. rokoch 18. storočia stavebný majster Ferdinand Mödlhammer riadil práce na zvýšení a obnove strešného sedla a oprave vnútorných priestorov. Hrad bol naďalej sídlom generálnej kasy a archívu a od čias Viedenského kongresu bol jedným z prvých múzeí v Habsburgskej ríši. V roku 1887 Franz Storno zreštauroval barokovú hradnú kaplnku v historizujúcom duchu.

V priebehu 20. a začiatkom 21. storočia nedošlo k významnejším prestavbám hradu. Zrekonštruovali sa však klenbové pivnice, ktoré sa dnes využívajú na rôzne podujatia, bol postavený vyhliadkový mostík a citlivo sa zrekonštruovali hradné múry a strecha.