Lisabon až do poslednej kvapky sangrie

Niečo krátko pred cestou

Letné počasie nám zo strednej Európy už zmizlo, na juhu si ale ešte aj na konci októbra môžete užiť prechádzku mestom bez nutnosti zimnej bundy. Moje kroky videli do Lisabonu, hlavného mesta Portugalska. Vďaka svojej polohe pri Atlantskom oceáne tu panuje príjemné podnebie počas celého roka. Nevýhodou polohy sú časté zrážky, tie ale nikdy netrvajú dlho a bývajú jemné.

Tak do toho

Let smerom do Lisabonu bol jeden z tých horších, ktoré som zažil. Prelietali sme cez turbulencie a kvôli poveternostným podmienkam naberáme taktiež 70 minútové meškanie. Po prílete si kupujeme cestovné lístky na hromadnú dopravu a presúvame sa metrom do mesta, kde máme zarezervovaný apartmán. Cestovné v Lisabone môže byť predplatené a potom kreditové. V oboch prípadoch si ale budete musieť zakúpiť kartičku za 50 centov. Následne si môžete vybrať medzi zakúpením predplateného lístka na jednu cestu, na 24 hodín, či na týždeň. My volíme možnosť kreditového systému, nahráme si na kartu peniaze a zakaždým keď prejdeme turniketom sa automaticky strhne určitý čiastka. Jedna cesta metrom v tomto prípade vyjde na 1,20 eura. Náš dnešný deň sa končí príchodom na byt, pretože sme po celom dni na ceste unavení.

Lisabon, tu sme!

Ráno hneď po prebudení a dobrých raňajkách nastupujeme na metro ideme objavovať krásy centra mesta. Za východzí bod sme si zvolili Praça Dom Pedro IV. Tu objavujeme aj obchod s korkovými vecami, predsa, Portugalsko je korková veľmoc. Chcete tašky, čapice, či pohľadnice z korku? Choďte do Portugalska. Po krátkom zastavení a nákupoch sa vydávame uličkami mesta smerom na Castelo de S. Jorge, ktorý pochádza z 11. storočia. Medzitým začalo pršať, my však nie sme z cukru a tak si výlet nenecháme pokaziť, počasiu aj tak človek neporučí. Vstup do areálu hradu je spoplatnený, na pokladne sa zväčša čaká dlhší rad, preto odporúčam si lístok zakúpiť online, ide to aj hodinu pred príchodom a nebudete musieť nikde čakať. Návšteva sa určite oplatí, z hradieb sa návštevníkovi naskytá skvostný výhľad na celé mesto. Po návšteve hradu sa vydávame priľahlým okolím nájsť reštauráciu s dobrým a miestnym jedlom. Portugalská kuchyňa sa, podobne, ako španielska skladá z hovädzieho mäsa. Ja teda volím steak z hovädzej sviečkovice so šampiňónmi a zemiakmi. Na pitie nič iné ako pravá libérijská Sangria nepripadá v úvahu. Človek nemusí byť fanúšikom dopravy, aby vedel o typických lisabonských žltých električkách. Tieto historické električky premávajú po meste a cestovné je v rámci mestského tarifu, nemusíte si teda kupovať žiadny špeciálny lístok. My sa pomocou nich dostávame k Sé de Lisboa, hlavnej katedrále v meste, ktorá pochádza z 12. storočia a bola postavená hneď po znovudobytí mesta od Arabov. Od katedrály sa vydávame dole kopcom až na pešiu zónu Rua Augusta, kde je čas na kávu. Dážď naberá na sile, kým sedíme v kaviarni, nevadí nám to, no rozhodli sme sa schovať do obchodného centra Vasco da Gama, nachádzajúceho sa hneď vedľa hlavnej stanice Lisboa – Gare do Oriente. Stanica je sama o sebe zaujímavo projektovaná a navštíviť by ju mal každý. Keď vychádzame von, je už tma, ideálny čas na spoznanie mesta z inej perspektívy. Vraciame sa späť do centra, kde na námestí stoja stánky so sangriou a vareným vínom, ide už o prípravu na vianočné trhy. S pohárikom vychladenej sangrie v ruke sa prechádzame po nočnej osvetlenej Rua Auguste, ktorou sa dostávame až na Praça do Comércio. Kde sa otvára Atlantský oceán, brána Európy, oficiálne ide síce ešte o rieku Tajo, kvôli jej šírke sa o nej už hovorí ako o zálive oceánu. To už je z dnešného dňa všetko, pokračovať sa bude zase zajtra.

Prvý dojem nového mesta

Castelo de S. Jorge

Historická žltá električka

Sé de Lisboa

Druhý deň ráno sa vydávame do mestského parku Eduarda VII. ide o jeden z najväčších parkov v meste, ktorým sa dostávame do Barrio Alto, v preklade, Vysoká štvrť. Už podľa názvu je ľahké posúdiť, že je situovaná na kopci. V turistických sprievodcoch je opísaná ako bohémska štvrť, trefnejší výraz by ste len ťažko hľadali. Tunajšie úzke uličky plné barov sa po piatkovej divokej noci upratujú a pripravujú na ďalšiu víkendovú noc. Bary ale nie sú nič pre nás, navyše doobeda by sme len ťažko hľadali nejaký otvorený. Uličkami sa vydávame dole kopcom a dostávame sa do štvrti Baixa, po slovensky, Nízka štvrť, táto štvrť pôsobí obchodným dojmom a uličky lemujú reštaurácie. Keďže je čas obeda do jednej si sadáme a ochutnávame ďalšiu portugalskú špecialitu, morské plody. Po dobrom jedle sa ideme opäť pozrieť k „oceánu“ teraz za svetla. Lisabon si chceme užiť do poslednej kvapky, vydávame sa teda ešte do jednej z najstarších štvrtí Alfama, pre ktorú sú typické obchodíky s remeselnými výrobkami. Ešte pred odchodom na metro a cestou na letisko sa zastavujeme na námestí, kde už stavia vianočný strom a prechádzame si stánky. Na rozdiel od trhov zo strednej Európy sa tu predáva prevažne jedlo, betlehemy a iné ručné práce by ste tu hľadali márne, no zatiaľ je ešte len koniec októbra, kto vie, čo tu bude o mesiac. S Lisabonom sa lúčime s pohárikom vychladenej sangrie a ideme pomaly na metro a na letisko.

Parque Eduardo VII

Barrio Alto

Baixa

Oceán

Sangria a Varené víno

Do Viedne prichádzame opäť s menším meškaním, to nám ale nevadí, pretože tu aj tak musíme čakať na prvý ranný autobus smer Bratislava. Ten prichádza čoskoro a za necelú hodinku cesty prechádzame okolo cedule s nápisom Slovenská republika a sme zase doma. Bol to jeden úžasný víkend a môžem povedať, že s Lisabonom som sa určite nevidel posledný raz. Teraz zase po hlave za novými dobrodružstvami.