Naša krásna NITRA

História Nitry od osídlenia jej územia až po súčasnosť

Hovorí sa o nej, že bola podobne ako staroveký Rím, založená na siedmich pahorkoch: Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a Martinský vrch. Územie Nitry bolo svojou polohou od nepamäti predurčené k tomu, aby sa stalo sídlom početných kmeňov a národov, ktoré sem prichádzali počas pravekého a včasnohistorického vývoja. Nitra sa stávala centrom záujmu poľnohospodárskych rodov, no súčasne aj cieľom početných dobyvateľských expanzií, prenikajúcich z rozličných svetových strán. Všetko to ju predurčilo, aby sa stala hospodárskym, kultúrnym a politickým centrom v priebehu niekoľkých tisícročí od objavenia sa človeka. 

O vývoji a postavení Nitry v jednotlivých etapách svedčia bohaté a veľmi inštruktívne archeologické nálezy. Popri týchto pamiatkach materiálnej kultúry jestvujú i písomné pramene, ktoré sú však veľmi kusé.

História Nitry je poznačená nielen množstvom vývojových premien, ale aj početnými vojnovými udalosťami, počas ktorých bola často zničená. To sa odzrkadluje aj na objektoch dávnej slávy najstaršieho slovanského štátu, keď bola jedným z jeho hlavných centier. Na tieto pamätníky nevplýval zhubne iba čas, ale aj rodiaca sa historická Nitra, ktorá postupne prekrývala významné objekty dávnej minulosti a zároveň ich aj ničila.

Počiatky osídlenia územia Nitry

Začiatky osídlenia územia Nitry siahajú hlboko do praveku, keď ľadovce ustúpili na sever a nastala teplejšia klíma. Vtedy sa zjavil aj človek - homo sapiens (človek rozumný). Dosiaľ najstaršie zistené osídlenie Nitry je z najmladšieho studeného výkyvu poslednej doby ľadovej (30 000 - 20 000 rokov pred naším letopočtom), keď sa tu usadili nositelia tzv. gravettskej kultúry. Utáborili sa v ľahkých pimitívnych chatách na sprašových úbočiach južného okraja Čermáňa a vrchu Toboľa. Lovecký rod sa usadil aj v jaskyni pod dnešným hradom. Nálezy štiepaných čepieľok, rydiel, škrabadiel, hrotov a početné odštepy z pazúrika a jaspisu dokladajú výrobu nástrojov priamo na mieste. Na sídlisku tohoto predvekého človeka našli sa aj pozostatky kostí mamuta, divého koňa a soba. Z územia Nitry máme konkrétne doklady o existencii kolektívne žijúcich loveckých rodov, táboriacich vo voľnej prírode i v jaskyni, o lovnej zveri, ktorá bola hlavným druhom obživy ľudstva staršej doby kamennej, a zároveň doklady o závislosti najstaršieho človeka od prírody.

Početné sú nálezy z mladšej doby kamennej tzv. neolitu (5.-4. tisícročie pred n.l.), ktoré umožňujú osvetliť obdobia najväčšieho hospodársko- spoločenského prerodu - prechod od neproduktívneho hospodárstva k produktívnemu, keď si človek začal podmaňovať a využívať sily prírody. Už v 5. tisícročí pred n.l. osídlilo úrodné nížiny Nitry roľnícke obyvateľstvo, ktoré využívalo bohaté dary prírody. Na území dnešného mesta i v blízkom okolí začali si prví roľníci budovať trvalé obydlia, obdĺžnikové kolové stavby, zásobárne a hospodárske prístrešky. Postupne chovali zdomácnené zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hovädzí dobytok) a pestovali obilie (pšenicu, jačmeň, proso) a strukoviny. Prvý roľník sa usídlil na najúrodnejších pôdach v blízkosti rieky, ktorá bola života darcom vtedajšieho človeka, žijúceho v rozkvete prvotnopospolného zriadenia, spoločne obrábajúceho pôdu a spoločne užívajúceho výsledky tvorivej práce. V Nitre - Mlynárciach bolo dokryté prvé pohrebisko najstarších roľníkov v strednej Európe, ktoré poskytlo poznatky o názoroch vtedajšieho obyvateľstva na posmrtný život. Pochovaní boli uložení do jám oválneho pôdorysu v skrčenej polohe vo sviatočnom rúchu. V hroboch sa našli ozdoby tela a šiat: korálky, závesky z mramoru a z mušlí druhu Spondylus, niektorým pochovaním dali do hrobu aj kamenný nástroj a nádobu.

Nie menší význam mala Nitra aj v neskorom období mladšej doby kamennej - eneolite, keď sa v hospodárskom živote stále viac uplatňoval chov dobytka, nastal rozmach kovotepectva i obchodu a zintenzívneli sa kontakty s balkánsko - anatolskou a čiernomorskou oblasťou. Ide o obdobie medzi rokmi 2900 - 1800 pred naším letopočtom, ktoré je na teritóriu Nitry vyplnené lengyelskou kultúrou, predovšetkým jej časťou, nazývanou skupina Brodzany - Nitra a neskôr takzvanou kultúrou s kanelovanou keramikou. Početné nálezy sa našli na Čermáni, na Martinskom vrchu, na Šindolke, na ploche terajšieho amfiteátra ale aj na Štúrovej ulici (plytké i hlboké misky, amforové nádoby, poháriky, naberačky, sekerky a iné).

Významným historickým zjavom bola expanzia Keltov, ktorá prevratne zasiahla do dejinného vývoja celej Európy. Osobitne juhozápadné Slovensko sa stalo jedným z dôležitých spojovacích ohniviek medzi Keltmi, ktorí obsadili územie strednej Európy. V priebehu týchto udalostí nadobudla Nitra dôležité postavenie. Našli sa tu významné pamiatky hmotnej i duchovnej kultúry keltského obyvateľstva. Zvlášť významné sú nálezy mincí, zvlášť rímska minca aes grave, ktorá má pre históriu nášho mesta a územia mnohostranný význam. Táto minca je prvým unikátnym nálezom nielen z Nitry, ale aj z celého územia Slovenska a patrí k najstarším rímskym výrobkom na našom území. Hoci podľa nepriamych správ sa na území Nitry predpokladá Rímska vojenská stanica, zatiaľ okrem niekoľkých menších nálezísk, sa nepodarilo zistiť významnejšie rímske pamiatky.

Najstarší Slovania na území Nitry

Nápor bojových družín nomádskeho kmeňového zväzu Hunov priviedol v poslednej štvrtine štvrtého storočia nášho letopočtu do pohybu kmene v južnom Rusku a znamenal začiatok sťahovania národov. Boli to najmä: germánski Góti, ktorí pri posune na západ spôsobili zmenu sídiel ďaľšíh germánskych kmeňov, u nás najmä Kvádov. Rozsiahle a veľmi bohaté sídlisko z doby sťahovania národov sa preskúmalo pri výstavbe tranzitného plynovodu v Párovských hájoch. Je to prvé sídlisko tohto druhu zistené v strednej Európe. Postupne sa však objavuje aj nové etnikum, ktoré významne zasiahlo do vývoja Európy- Slovania. Vo víre diania stáva sa aj Nitra svedkom a priamym účastníkom týchto udalostí. Na miest dnešných Pároviec boli pri bytovej výstavbe zničené sídliskové objekty postavené kedysi prvými slovanskými obyvateľmi Nitry. Druhá zatiaľ zistená osada najstaršieho slovanského obyvateľstva sa rozprestierala na Martinskom vrchu v blízkosti potoka Tormoš. Išlo o menšiu osadu s malými štvorcovými chatami- polozemnicami a zásobnicovými jamami. V týchto objektoch sa našli zvyšky keramiky zhotovené voľnou rukou, nezdobenej alebo skrášlenej typickým slovanským ornamentom- vlnovkami a rytými líniami, ako aj železné predmety. Podľa týchto nálezov môžeme usudzovať, že prví slovanskí obyvatelia Nitry sa zamestnávali predovšetkým poľnohospodárstvom.

Mapa rozšírenia Slovanov na našom území

Nitra v období Veľkej Moravy

Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša (lat. Magna Moravia, gr. ἡ μεγάλη Μοραβία - hé megalé Morabia) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnejMorave a Slovensku spolu so susediacim severným stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala roku 1019 súčasťou Českého štátu), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti.

Štátny útvar známy ako „Veľká“ Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Panovníkmi krajiny boli potom:

• Mojmír I. (833 – 846)
• Rastislav (846 – 870)
• Slavomír (871)
• Svätopluk (871 – 894)
• Mojmír II. (894 – ?).

Vláda Rastislava (846 – 870) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky Východofranskej ríše. Franské pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá (Devín, Mikulčice a. i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku 800, povolal Rastislav okolo roku 863 do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov Konštantína a Metoda. Konštantín vytvoril pre potreby slovanského jazyka písmo, hlaholiku, obaja sa stali sa zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy roku 885 vykonávali misie po slovanských územiach Európy a vytvorili aj písmo cyriliku.

Za Svätopluka (871 – 894), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom Východofranskej ríše, boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku - krajinu oslabili. Útoky kočovných starých Starých Maďarov potom po troch bitkách pri Bratislave zničili ústrednú moc Veľkej Moravy.

Cyril a Metod

Metod

krstený ako Michal.Žil v rokoch 815-885. Bol kňazom.Stal sa arcibiskupom.Mal neustále spory s franskými biskupmi

Cyril

žil v rokoch 829-869.Spou s Metodom prišli na požiadanie Rastislava a ten požia

dal Byzantského cisára Michala 3.Cyril vymyslel hlaholiku a mala 38 znakov.Pochovali ho v kostole Svätého Klimenta.

Zdroj: wikipédia

Významné medzníky Nitry

828 - Prvá písomná zmienka o Nitre (Nitrawa)v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov (De Conversio Bagoarorum et Corantanorum). Opisuje sa v ňom, že knieža Pribina dal postaviť prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska pre svoju bavorskú manželku, hoci sám bol pohan. Kostol vysvätil salzburgský biskup Adalrám. Nitra bola v tom čase centrom kniežatstva. 

833 - Nitrianske kniežatstvo pripojené Mojmírom k Moravskému a vznikla Veľkomoravská ríša. Mimochodom, názov Veľkomoravská ríša vznikol oveľa neskôr, až okolo roku 950 ho ako prvý použil byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos. Na území Nitry sa rozprestieralo niekoľko veľkomoravských hradísk a Nitra bola významným centrom ríše. Nitrianske kniežatstvo sa rozprestieralo takmer na celom území dnešného Slovenska okrem Zemplínu, ale patrilo mu aj územie dnešného severného Maďarska. 

863 - Knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III, aby mu poslal na Veľkú Moravu biskupa a učiteľov kresťanstva. Cisár mu poslal solúnskych rodákov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Šírili v regióne kresťanstvo, vytvárali slovanskú vrstvu kňazov a zostavili staroslovienske písmo tzv. hlaholiku. Ďalej preložili náboženské spisy do staroslovienčiny a zaviedli staroslovienčinu ako štvrtý liturgický jazyk popri hebrejčine, latinčine a gréčtine. Je pravdepodobné, že pôsobili aj v Nitre. Neskôr boli vyhlásení za svätých.

880 - Za vlády Svätopluka bolo v Nitre zriadené bulou Industria tuae pápeža Jánom VIII biskupstvo. Biskupom sa stal Wiching. Toto biskupstvo bolo prvé na území strednej a východnej Európy. Metod bol arcibiskupom veľkomoravským a panónskym. Možno už v tom čase bol postavený prvý kláštor na území Slovenska, benediktínsky, ktorý stál pod Zoborom, v areáli dnešného liečebného ústavu. 

894 - Po smrti Svätopluka v roku 894 vládol jeho starší syn Mojmír II a jemu bol podriadený mladší syn Svätopluk II v Nitre. Veľkú Moravu čoraz častejšie ohrozovali maďarské výboje a aj bratia medzi sebou bojovali o moc a nastáva pomaly úpadok Veľkej Moravy.

920 - Staromaďarské posádky prenikli na územie Nitrianskeho kniežatstva a kontrolovali jeho značnú časť. V čase formovania Uhorského štátu Nitra však zostala sídlom údelného kniežaťa z rodu Arpádovcov, to znamená, že v Nitre vládol druhorodený syn z vládnucich Arpádovcov a Nitrianske kniežatstvo si udržovalo určitú samostatnosť v rámci Uhorského kráľovstva. Disponovalo vlastným vojskom a dokonca neskôr razilo aj vlastné mince, ktoré mali väčšiu hodnotu ako kráľovské. 

1106 - Toto trvalo až do roku 1106, keď Uhorskému kráľovi Kolomanovi začala prekážať relatívna nezávislosť Nitry a dal oslepiť Nitrianske knieža Almoša. Tým sa skončila existencia niekoľko storočí trvajúceho Nitrianskeho kniežatstva, kde postupne vládli rody Pribinovcov, Mojmírovcov a Arpádovcov. 

1110 - Kráľ Koloman obnovil v Nitre biskupstvo. Prvým biskupom sa stal Gerváz (Gervasius). 

1241 - Nitra ubránila hrad pred dobytím Tatármi. 

1248 - 2. septembra, kráľ Belo IV udelil Nitre výsady slobodného kráľovského mesta za to, že mu Nitra poskytla ochranu v čase protitatárskych bojov. V praxi to znamenalo , že mešťania si sami mohli zvoliť spomedzi seba richtára a 12 člennú správnu radu, ktorí spravovali ich záležitosti, riešili súdne spory, mohli usporiadavať raz týždenne trh, z ktorého poplatky išli mestu atď. Tieto výsady urýchlili v Nitre rozvoj obchodu i remesiel. Čo sa týka etnického zloženia, v Nitre žili prevažne Slováci a Maďari, ale aj nemecká a židovská menšina. Spolu to bolo asi 2 000 - 2 500 obyvateľov. 

1288 - Kráľ Ladislav IV daroval svoje kráľovské mesto Nitru biskupovi Paškovi za verné služby. Tým mesto stratilo niektoré zo svojich výsad a aj pozemky, ktoré pripadli biskupovi. 

1313 - Kráľ Karol Robert z Anjou ustanovil nitrianskych biskupov za dedičných hlavných županov za ich podporu pri bojoch o trón. V rukách biskupov sa tak sústredila celá cirkevná a svetská moc. 

1317 - 1321 - Hrad aj mesto dobyl a spustošil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý vtedy vládol na značnom území. 

1431 - Hrad dobyli husiti. 

15. storočie - Nitra sa uvádza stále ako slobodné kráľovské mesto. Richtár a 12 členná rada o každom rokovaní vydáva listinu opatrenú mestskou pečaťou. O výnosy z trhových poplatkov sa mesto delí s biskupom. Biskup vykonáva aj funkciu župana. Nitranski biskupi zväčša mali ešte aj funkciu uhorského kancelára a zdržovali sa často vo Viedni a v Nitre mali určeného zástupcu. 

16. storočie - Na začiatku 16. storočia začali Uhorsko ohrozovať Turci a v polovici storočia sa dostali až po Dunaj. Odtiaľ robili výpady smerom na sever a Nitra sa stala dôležitým bodom protitureckej obrany. Boli preto nariadené práce na opevnení hradu. 

17 storočie - Pre mesto malo význam obdobie biskupa Jána Telegdyho 1619 - 1644. V roku 1642 ukončil rozsiahlu prestavbu hradného chrámu a povolal do mesta františkánov, ktorí si postavili kláštor aj kostol v roku 1634 v Hornom meste. Po dobytí Nových Zámkov tureckými vojskami sa aj Nitra dostala do bezprostredného nebezpečenstva a v roku 1663 Turci zaútočili na Nitru. Nitrianska posádka však vydala bez boja hrad Turkom. Na jar 1664 cisárske vojsko dobylo Nitru späť. 

1698 - prišli do Nitry piaristi, ktorí tu otvorili gymnázium. Patrilo k najlepším v krajine a v roku 1702 si postavili kostol, ktorý patrí dodnes k typickým dominantám mesta. 

1703 - vypuklo protihabsburgské povstanie pod vedením Ferdinanda II Rákociho a po krátkom čase povstalci vládli na väčšine územia v roku 1704 po niekoľko týždňovom obliehaní sa zmocnili aj nitrianskeho hradu. Celé mesto bolo v ich rukách až do roku 1709, keď ho cisárske vojsko dobylo späť. 

1711 - Skončila sa vojna s Turkami i stavovské povstania a nastalo obdobie osvietenstva a rozsiahlych reforiem monarchie. Nitra bola po bojoch zničená a v meste sa v nasledujúcom období postavilo mnoho cenných stavieb v barokovom slohu.

1766 - Vydláždenie ulíc mesta. 

1777 - Kráľovná Mária Terézia odňala nitrianskym biskupom hodnosť županov, ktorú odvtedy zastávali svetské osoby. Nitra bola dôležitým administratívnym a cirkevným centrom vtedajšieho Uhorska. 

1848 - 1849 - Revolučné udalosti, slovenské protimaďarské povstanie. Cisárske vojsko spolu so slovenskými dobrovoľníkmi porazilo maďarské. Po revolúcii nastalo administratívne zlúčenie Nitry s okolitými štvrťami / Párovce, Ďurková, Kapitulská/ a dosiahla tým 10 000 obyvateľov. Na čele mesta už nie je richtár, ale mešťanosta. 

1863 - Prvý finančný ústav v Nitre - Nitrianska sporiteľňa so základným kapitálom 140 000 zlatých. 

1864 - Začal fungovať parný mlyn na mieste dnešných mlynov, s dennou kapacitou 50 ton obilia. 

1867 - Rakúsko-maďarské vyrovnanie. 

1876 - Nitra železnične spojená so Šuranmi. 

1890 - Verejné plynové osvetlenie mesta. 

1896 - Začal fungovať nitriansky pivovar. 

1900 - Prvé kino v Nitre.

Významné osobnosti Nitry

Pribina - (okolo 800 - 860/861 begin_of_the_skype_highlighting              800 - 860/861      end_of_the_skype_highlighting) - knieža, prvá známa osobnosť z Nitry, vládca Nitrianskeho kniežatstva. /pozri História/ Po vyhnaní z Nitry, pokrstený v Traismauere (dnes Rakúsko). Istý čas sa zdržiaval u Bulharov, potom u Chorvátov. V roku 840 mu kráľ Franskej ríše Ľudovít Nemec vyčlenil v Panónii kniežatstvo, ktoré sa nazývalo aj Blatnohradské. Jeho sídlo sa dnes nachádza pri maďarskom meste Zalavár. Tu Pribina nechal postavit hradisko i s kostolom a neskôr ešte ďalších asi 12 kostolov po celej Panónii.

Svätopluk - (? - 894) - Počas vlády svojho strýka Rastislava na Veľkej Morave bol údelným kniežaťom v Nitre a vládol Nitrianskemu kniežatstvu označovanom regnum Zuentibaldi, teda krajina Svätopluka. Neskôr sa stal vládcom celej VM. Za jeho vlády zaberala VM najväčší územný celok. Dosiahol politické aj náboženské osamostatnenie od Franskej ríše. 

sv. Konštantín (Cyril) a sv. Metod - Sú vyhlásení za spolupatrónov Európy spolu so sv. Benediktom z Nursie. Časť pozostatkov sv. Konštantína je uložená na Nitrianskom hrade. Hrob Metoda zatiaľ nie je známy. /viac pozri História/ 

sv. Gorazd - narodil sa asi pri Nitre v Močenku, bol veľkomoravským kňazom a Metod ho ustanovil svojim nástupcom pri výučbe kňazov na VM, pravdepodobne v učilišti v nitrianskom kláštore. Neskôr bol so svojimi učeníkmi, asi 200 ľudí, odtiaľto vyhnaný a jeho ďalší osud nie je známy. Spolu s ním boli vyhnaní aj menovite Kliment, Naum, Konštantín, Sáva, Vavrinec. Všetci piati potom pôsobili v Bulharsku, Chorvátsku alebo u iných Slovanov a neskôr boli vyhlásení za svätých. 

sv. Svorad-Andrej- (? - 1032) - pustovník. Svorad prišiel pravdepodobne z Liptova alebo Poľska do benediktínskeho kláštora pod Zoborom, kde ho prijal opát Filip a prijal rehoľné meno Andrej. Neskôr sa stal pustovníkom východného obradu na Zobore a na Skalke pri Trenčíne. Dodržiaval pôst podľa sv. Zosima z Atosu. Na Zobori, povyše bývalého kláštora a dnes liečebného ústavu, je malá jaskyňa pomenovaná po ňom, kde sa pravdepodobne zdržiaval. 

sv. Benedikt - (? - 1043) - mních zo zoborského kláštora a nasledovník sv. Svorada. Svorad aj Benedikt boli kanonizovaní zásluhou Uhorského kráľa Ladislava I v roku 1083 ako prví uhorskí svätci a ich pozostatky sú uložené na hrade v Nitre. 

Maurus (1001 - 1070) - narodil sa zrejme v Nitre. Bol opátom v kláštore na Panónskom vrchu (Pannonhalma) a od roku 1042 biskupom v Pécsi. Je autorom prvej uhorskej legendy a prvej legendy z prostredia dnešného Slovenska - Legendy o Svoradovi a Benediktovi, z roku 1060, ktorú napísal na základe osobných rozhovorov s Benediktom. 

Zachariáš Mošóci - Mošovský - nitriansky biskup v rokoch 1582 - 1587. Bol jeden z najväčších vzdelancov svojej doby a v roku 1584 vydal spolu s péčskym biskupom Mikulášom Telegdym Zbierku zákonov Uhorska. 

Juraj Pohronec Selepčéni - (1585 - 1695), rodák z neďalekých Slepčian. Bol jednou z najvýznamnejších postáv vtedajšieho Uhorska, zastával najdôležitejšie cirkevné i svetské štátne funkcie. Bol nitrianskym biskupom aj županom a uhorským kancelárom (1648 - 1666). V roku 1666 sa stal ostrihomským arcibiskupom a uhorským primasom. 

Ján Telegdy - najvýznamnejší biskup v Nitre (1611 - 1644) v 17. storočí. Pretože cirkev začala požadovať od mešťanov v predchádzajúcom období stále nové a vyššie poplatky, vymohol u panovníka Ferdinanda II potvrdenie starých mestských výsad pre mesto, čím stabilizoval naštrbené vzťahy medzi mestom a biskupstvom. Ján Telegdy venoval obrovské prostriedky do výstavby. Dal postaviť biskupský palác, vežu a stredný kostol na hrade a kostol a kláštor, do ktorého povolal františkánov.

Alexander Rudnaj - (1760 - 1831), študoval aj v Nitre, prvý Slovák - kardinál. Stal sa ostrihomským arcibiskupom a primasom uhorským (1819 - 1831). Položil základný kameň súčasnej arcibiskupskej budovy v Ostrihome. Celý život sa hlásil k Slovákom, podporoval vydávanie kníh v bernolákovskej slovenčine, bol členom Slovenského učeného tovarišstva. 

Od polovice 18. storočia pôsobilo v Nitre veľa slovenských vzdelancov a v roku 1792 vznikla v Nitre ako tretia na Slovensku pobočka Slovenského učeného tovarišstva. Podporovali tvorbu a šírenie slovenskej literatúry, idey národného, kultúrneho a hospodárskeho obrodenia. Predsedom Tovarišstva bol Anton Bernolák a tajomníkom Juraj Fándly. Na prelome 18. a 19. storočia mal spolok v Nitre okolo 40 členov.

František Adolf Lang - nitriansky lekárnik v rokoch 1832 - 1858, prírodovedec, mestský senátor. Za svoje prírodovedné výskumy a publikačnú činnosť bol členom mnohých učených spoločností v zahraničí a v roku 1848 začal v Nitre vydávať Lekárnické listy. Bol to prvý odborný časopis pre farmáciu v Uhorsku.

Dr. Ľudovít Okánik - prvý nitriansky župan po vzniku Československej republiky. Menoval ho v roku 1919 minister pre správu Slovenska dr. Vavro Šrobár. 

Dr. Ján Jesenský - posledný nitriansky župan, v rokoch 1923 - 1928, pred zrušením župného usporiadania a zároveň slovenský básnik. 

Karol Cobori - dlhoročný nitriansky starosta počas prvej Čs. republiky. 

Július Bártfay - (1888 - 1979), zakladateľ a velikán slovenského sochárstva, tvoril a žil v Nitre.

                                                                                                         Text sa bude postupne dopĺňať 

Nitra  trochu inak

Nitriansky hrad

Nitrianska Kalvária

Výstavy psov v Nitre

Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre

Nitra Autosalón

Nitra je známa svojím výstavným areálom kde sa organizujú rôzne výstavy a veľtrhy, medzi ne patrí napríklad hore uvedený Autosalón ( nedal som všetky fotky  ) ale aj výstavy, ktoré sa spájajú s poľnohospodárstvom nakoľko je tu Vysoká škola poľnohospodárska . Najznámejšia výstava bola Agrokomplex Nitra, ktorá mala v minulosti veľký cveng a bola uznávaná aj v zahraničí, postupne kvalita výstaviska klesala. https://burzanitra.com/  https://agrokomplex.sk/

https://photos.app.goo.gl/kZ5PXbbe6LxPcSNq6