Neapol na lenivý víkend

Neapol, mesto kde som de iure bol, ale de facto nebol. Ako môže takáto situácia vzniknúť? Pomerne ľahko. Keď som mal 14 rokov, rodičia sa ma v lete rozhodli opäť raz na dva týždne zbaviť a poslali ma do tábora. Namiesto obľúbeného Chorvátska si však vyhodili z kopýtka a ja som sa jedného vyprahnutého letného bratislavského dňa spolu s ďalšími štyridsiatimi nešťastníkmi vydal na nekonečnú púť starou Karosou do takmer 1500 kilometrov vzdialaného Salerna. To sa nachádza práve pod spomínaným Neapolom, z ktorého si pamätám akurát tak prestávku na nejakom spotenom zavšivavenom predmestí, kde som sa pri pohľade na kontajnery so smeťami zamýšľal, že prečo je tu tak málo zelene. V jeden jesenný deň o dvadsaťštyri rokov neskôr, kedy som odpoveď na túto triviálnu otázku už dávno poznal, som zase raz v slabej chvíľke podľahol čaru (alebo prekliatiu) lacných leteniek a povedal si, že teda by sa patrilo ten Neapol navštíviť aj naozaj.

Pokračovanie u mňa na webe: https://romanherda.com/cestopisy/neapol-2025/