Po stopách mexickej železnice

Po stopách mexickej železnice

Tento príbeh je súčasťou cestopisnej knihy Túlavé tenisky v Mexiku dostupnej na: https://www.tulave-tenisky.sk/pr...-v-mexiku/

Nasledujúci príbeh je o hľadaní posledných zvyškov železničnej histórie v meste Cuautla v Mexiku. Počas výletu sme našli staré lokomotívy z 20. storočia.

Ráno sme si zbalili všetky veci a vydali sa hľadať náš autobus do mesta Cuautla. Nejedná sa o klasický autobus ako si predstavíme z našich ciest. Je to v podstate dodávka s dvanástimi alebo pätnástimi sedačkami. Neexistuje žiaden čas odjazdu. Odchádzame až keď bude vozidlo plné. Neexistujú žiadne zastávky, zastaví sa, kde si cestujúci ukáže. 

Vzhľadom k tomu že sme skupina šiestich ľudí, tak sa nám podarilo vozidlo naplniť rýchlejšie a nemusíme dlhšie čakať. I keď sa zdá, že sme už dosť plný, stále sa dá nájsť malý priestor na ďalšieho pasažiera. Je veľmi milé, že pri nástupe do vozidla každý pasažier všetkých ostatných slušne pozdraví a všetci slušne pozdravia naspäť.

I keď sme vo vozidle namačkaní, tak vodič stále naberá nových pasažierov. Začínam si myslieť, že ich chce usadiť na strechu. Ale nie, mýlil som sa. Urobí z nás ešte viac stlačených ľudí. 

Celú cestu stlačený zo všetkých strán sa snažím aspoň dýchať. Začínam si myslieť, že cesta je nekonečná. Každú chvíľu očakávam, že Linda zahlási: “Vystupujeme.”  Stále nič a my sa presúvame cestou necestou. Myslím si, že to trvá už minimálne dve hodiny, lenže reálne cestujeme len okolo štyridsať minút. 

Hneď pri príchode do mesta Cuautla som si všimol nezvyčajný počet kostolov. Viem, že Mexičania sú veľmi veriaci národ, ale hustota kostolov sa mi zdá o trochu väčšia ako v ostatných mestách. Dôvod, prečo sme prišli do mesta Cuautla je trochu iný.

Cieľom dnešného výletu múzeum železnice. Vláčiky majú radi nielen malí ale aj veľkí. Do múzea historických vlakov prichádzame krátko po otvorení. Mali sme výhodu, lebo sme zatiaľ aj jediní dnešní návštevníci. 

Múzeum sa nachádza na železničnej stanici Old Cuautla, kde sa predtým nachádzali záhrady bývalého kláštora v San Diegu zo 17. storočia. Stará železničná stanica bola slávnostne otvorená 18. júna 1881. Prvá verejná jazda sa uskutočnila medzi Mexico City a Morelos. Tento priestor vyniká v mexickej histórii, pretože ho bránil José María Morelos v roku 1812 počas vojny za nezávislosť krajiny a 18. augusta 1911 bol miestom stretnutia generála Emiliana Zapatu a vtedajšieho prezidenta Francisca I. Madera.

Najväčším ťahákom múzea je parná lokomotíva. Je to jediný úzkorozchodný parný stroj v Mexiku. Stroj bol uvedený do prevádzky v roku 1904 ako súčasť železničného systému štátu Morelos, neskôr bol začlenený do medzi oceánskej železnice Mexiko City-Veracruz.

Všetky vystavené exponáty si môžeme pochytať a vyskúšať na vlastnej koži. Do vozov môžeme vstúpiť a vyskúšať si napríklad pohodlnosť sedačiek. Takisto je možné vstúpiť do kabíny starej lokomotívy, či odfotiť sa na čele lokomotívy.

Dokonca sa dá dostať aj pod lokomotívu. Linda ako správna sprievodkyňa išla nazrieť pod podvozok ako prvá. Sme veľmi radi, že nám vymetala všetky pavučiny a my sa už môžeme pozrieť do čistejšieho prostredia.

V múzeu obdivujeme aj rôzne železničiarske nástroje, ako napríklad výhybky, parné kotle, signalizačné zariadenia, náhradné súčiastky do parných lokomotív, či iné artefakty s tématikou železníc. Zaujímavé sú aj staré fotografie, ktoré zachytávajú fungovanie železnice zo začiatku 20. storočia. Škoda, že sa funkčná železnica nepodarila zachrániť dodnes.