Poprvé v Benátkach

Benátky sú ďalšou z dlhého zoznamu destinácii, kde mám pocit, že boli už všetci, len ja nie. Keď som sa po dlhšej dobe zase raz odrazil od dna nezáujmu o leteckú prepravu (čo sa u mňa strieda v cyklických fázach), povedal som si, že by sa teda patrilo pridať sa do stáda. Samozrejme mohol som ešte jeden mesiac počkať a navštíviť ich priamo z letiska Marco Polo, ale prečo robiť veci jednoducho, keď sa dajú zložito. To rozmenené na drobné znamená v sobotu ráno odletieť do Bergama a odtiaľ sa presunúť vlakom a domov sa zase pre zmenu vrátiť z letiska pri meste Treviso. Ako nie je to zase nijako logisticky ani časovo náročný itinerár, ale predsa len ukrojí nejaký ten čas, ktorý som namiesto toho mohol venovať pohľadu na gondoly. Dôležitejším a mnou neovplyvniteľným faktorom je však počasie, ktoré zvlášť v marci dokáže byť vrtkavé. Dlhodobé predpovede nesledujem, nemá to podľa mňa význam a počasie som tak poprvé otvoril až nejaké tri dni pred odletom. A nebudem to tajiť, zostal som sklamaný. Na celý víkend sa očakával dážď bez čo i len krátkeho slnečného okna. V piatok večer však skrsla iskierka nádeje. Sobota si síce udržala svoj beznádejný status, nedeľa však vyzerala nádejne. Slnko schované za obláčikom síce nie je presne to, čo by som si prial, absencia dažďa je však doslova darom z nebies. Ako to nakoniec dopadlo sa dozviete, ak budete v čítaní pokračovať.

Pokračovanie u mňa na webe: https://romanherda.com/cestopisy...atky-2025/