Ružomberok

Rozhodol som sa, pre cestu na Liptov . A to verejnou dopravou - vlakom z Bratislavy do Ružomberka. Cestovný lístok som si zakúpil cez aplikáciu  https://www.zssk.sk/ . Vlak na trase Bratislava - Ružomberok - Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry - Košice od 15.12.2024 chodí každú hodinu.  Čo je únosná dĺžka cestovania ako pre dospelích tak aj pred rodiny s deťmi. Výhodou je, že seniori ktorý majú 62+ rokov cestujú zadarmo jedine čo si platia je miestenka.  Nakoľko som 62+ tak som za lístok zaplatil 1 € za miestenku. želežničná stanica je neďaleko centra, hneď vedľa je autobusová stanica. Dostať sa do mesta viete aj miestnou a medzimestkou dopravou. Vlakom a autobusom sa viete dostať z Ružomberka skoro kdekoľvek do blízkého okolia alebo aj do vzdialenejších miest. https://arriva.sk/liorbus/cestovne-poriadky/

Ružomberok sa nachádza v dobrej lokalite. Z Ružomberka sa viete dostať do turistických lokalít, ktoré sú vzdialené v rozumnej vzdialenosti a dostanete sa tam i verejnou dopravou, ktorú najradšej využívam. Možnosti na výlety a turistiku sú v tejto lokalite veľké, napríklad okrem mňou navštívených miest, môžete ešte navštíviť zrúcaninu hradu Likavka, Čebrať, Veľká Skala, Sidorovo, Jelení vodopád, Jazierske travertíny, Bukovinka, Brankový vodopád, Ludrová, Lisková, Krkavá Skala, Veľký Choč, Lučanský vodopád, kúpele Lúčky, Liptovský Ján, Liptovský hrad, Bobrovník, 

 

Na svojej ceste som postupne navštívil : 

Ružomberok 

Oravský Podzámok 

Hrabovo - Malinô Brdo 

Poprad - Tatry, Starý Smokovec, Hrebienok 

Liptovský Mikuláš 

 

Ružomberok 

 

Na území dnešného mesta Ružomberok sa našli archeologické nálezy lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a taktiež púchovskej kultúry

V 10. až 12. storočí bolo územie, na ktorom sa dnes nachádza mesto Ružomberok, osídlené slovanským obyvateľstvom, čo dokazujú aj archeologické nálezy. O tom, že tu žili Slovania, svedčí aj slovenský názov rieky Revúca, ktorý dostala od „revania“, hukotu vody narážajúcej na skalnaté dno rieky.

Koncom 12. storočia bol Liptov pripojený k uhorskému kráľovstvu a všetka pôda pripadla kráľovi. Liptov bol po pripojení k Uhorsku začlenený do Zvolenskej stolice. Uhorský kráľ Ondrej II. v roku 1233 rozdával kráľovskú pôdu svojim verným. Za vernú službu pre kráľa sa ušlo z kráľovskej pôdy aj Hudkovi v oblasti zvanej tera Reucha – Revúca. Je predpoklad, že v blízkosti Revúcej bol vybudovaný kláštor mníšok sv. Dominika.

Ružomberok bol strategickým miestom. Vyúsťovala tu cesta zo Zvolena na sever do Poľska a križovala sa s cestou popri Váhu od západu na východ. Na križovatke ciest mal budúci Ružomberok dôležitú polohu.

 

Mesto Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej, na mieste stretu Liptovskej kotliny s Chočskými vrchmi, Veľkou Fatrou, a Nízkymi Tatrami.

Mesto Ružomberok vám na malom kúsku zeme ponúka množstvo historických pamiatok, bez toho, aby ste merali veľké vzdialenosti. Vystúpte schodami k radnici a priamo pod sebou vidíte centrum mesta- Mauzóleum Andreja Hlinku, , Rímsko-katolícky kostol sv. Ondreja, Galériu Ľudovíta Fullu Liptovské múzeum, Hotel Kultúra, reštaurácie, kaviarne, zábavné a nákupné centrá. Oddýchnuť sa dá v romantickej chránenej lipovej aleji. Tieto miesta vám odhalia aj kláštorný kostol sv. Kríža, ružomberské piaristické gymnázium z roku 1729 a kláštor sv. Kríža.

Mesto Ružomberok má čo ponúknuť i milovníkom galérií a múzeí. Nachádza sa tu Liptovské Múzeum v ktorom je stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom), dáva priestor aj začínajúcim umelcom. V meste je tiež jediné skautské múzeum na Slovensku. Taktiež tu môžete navštíviť Galériu Ľudovíta Fullu . Je založená hlavne na prezentovaní výtvarných prác, ktoré Slovenskej národnej galérii daroval Ľudovít Fulla (1902 – 1980), jeden z mimoriadnych zjavov slovenského výtvarného umenia, výrazne nadväzujúci na moderné európske výtvarné prúdy.

Stačí chvíľka chôdze a utíchne mestský ruch – ste v prírode. Keď budete v Ružomberku autom treba počítať s platenými parkoviskami. 

https://shop.cbs.sk/kniha-ruzomb...ie-z-neba/

Ak budete hľadať vhodné ubytovanie sú tu rôzne penziony  ( Penzión Áčko, Penzión Blesk ) hotel Dom kultúry . Ja som si vybral Penzión Blesk kde som už bol niekoľko krát.

Reštaurácie, kaviarne a cukrárne ceny za menu alebo aj jedál na objednávku sú prijateľne.

Vybral som sa na cestu do Oravského podzámku a to vlakom. Z Ružomberka do Kráľovian kde sa prestupuje smer na Oravský Podzámok. Priame spojenie z Ružomberka do Oravského podzámku neexistuje. Ale ak ste trpezlivý dá sa táto cesta zvládnuť. Ale treba vyraziť skoršie ráno aby ste mali dostatok času na prehliadku zámku, nakoľko to nie je hodinová prechádzka. Oravský podzámok osloví každého skôr narodeného, ale i deti, ktoré sa tu môžu vžiť do úloh princov a princezien . 

Jednou z najväčších turistických atrakcií severného Slovenska je Oravský hrad, vybudovaný na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku ako „orlie hniezdo“. Hrad začali budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. Z pôvodne malej pevnosti z 13.storočia vznikol v priebehu nasledujúcich storočí rozsiahly hradný areál, ktorý má dnes 154 miestností. V minulosti bol župným hradom a sídlom Oravského hradného panstva. Patrila mu takmer celá Orava. Budovy a interiér hradu nesú črty románskeho slohu, gotiky, renesancie, baroka i moderných slohov. Hrad je totiž stále živý komplex, ktorého vývoj sa dodnes nezastavil.

Oravský hrad tvorí rad budov sledujúcich tvar hradného vrchu a brala. V roku 1556 sa dostal do rúk Thurzovcom, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu. Svoju dnešnú podobu dostal Oravský hrad v roku 1611.

Po vymretí Thurzovcov mal viacerých majiteľov, ktorí sa oň veľmi nestarali. Najväčšia katastrofa hrad postihla v roku 1800, keď vyhorel a pre svojich správcov sa stal nepotrebným. K rozsiahlejším rekonštrukčným prácam na záchranu hradu sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne.V interiéri hradu je niekoľko múzei, ktoré Vás zoznámia nielen s históriou hradu, ale i históriou Oravy. Neďaleko od hradu je Oravská priehrada . Pri jej výstavbe bolo zatopených niekoľko osád na Orave ( 1953 ) Pri najvyššom stave je v nej 350 mil.kubických metrov vody.  ( v roku 2024 bola priehrada vypustená a vyčistená ) Rozloha priehrady dosahuje 35 km2, Voda obklopila bývalú dominantu Slanice, vyvýšeninu s kostolom a kaplnkami a vytvorila dnešný Slanický ostrov umenia a expozíciu tradičného ľudového umenia. Priamo v obci máte možnosť sa ubytovať je tu niekoľko penziónov ( napríklad Palatín ) ale aj iné a rôzne reštaurácie, kaviarne a cukráreň. Nie je ich tu veľa ale sú. Hlavne počas letnej sezóny to tu poriadne žije.

Reštaurácia Palatín 

Hrabovo - V krásnom prírodnom prostredí Hrabovskej doliny v bezprostrednej blízkosti mesta Ružomberok sa rozkladá rekreačná osada Hrabovo, ktorá predstavuje – najmä vďaka neďalekému lyžiarskemu stredisku na Maline-Brde – turisticky veľmi významnú oblasť. Nachádza sa tu vodná nádrž Hrabovo, ktorá bola vybudovaná pôvodne pre zásobovanie bavlnárskych závodov, a ktorá sa dnes využíva na rekreačné účely – kúpanie (hoc len na vlastné riziko), člnkovanie či rybolov. Okolo vodnej plochy sú udržiavané pláže zabezpečujúce dobrý prístup do vody. V blízkosti nádrže sa nachádzajú dva lanové parky a tiež viaceré ubytovacie zariadenia (apartmány, chaty a iné).

Malinô Brdo - zima 

Ak budete v Ružomberku alebo v jeho okolí, určite Vás bude lákať návšteva Malinô Brdo – Ski & Bike Park Ružomberok, ktorý ponúka pre milovníkov zimných športov vhodné lyžovanie. Alebo krásnu turistickú vychádzku. Už len jazda lanovkou je pekný zážitok. K lanovkovej stanici sa dostanete autobusom od vlakovej stanici v Ružomberku ( len ráno ) v čase 

Neskoršie tiež premáva autobus ale už len od Penziónu Áčko neďaleko autobusovej zastávky je futbalový štadión a supermarket Tesco . Autobusom to trvá len niekoľko minút pokiaľ sa dostanete na stanicu lanovky. Autom sa dostanete na dve parkoviská jedno je nižšie od lanovkovej stanice a druhé je priamo pri lanovkovej stanici. Horné parkovisko a lanovková stanica sa nachádza v Hrabove. Pri jazere v Hrabove je postavený nový komplex ubytovacích zariadení. Takže sa viete ubytovať aj priamo pod lanovkou .Samozrejme za parkovanie sa platí. V údolnej stanici je požičovňa športových potrieb, takže ak nemáte zimnú výbavu nie je to problém si ho požičať. Ak sa rozhodnete pre lanovku fungujú tu dve lanovky. Od Hrabovo po Malinu je kabínková lanovka a od Malinej na Malinô Brdo jazdí sedačková lanovka. Tá jazda a výhľad stojí za to ( aj je dobré počasie ) nedajte sa ale odradiť tým, že v údolí je hmla tam hore môže byť krásne slnečné počasie. Lístky si môžete zakúpiť buď na internete, alebo priamo v pokladni. Ubytovať sa dá aj na Maline a Malinôm Brde. Rovnako ak sa potrebujete najesť máte sa možnosť najesť v Hrabove, ale aj na Maline a Malinôm Brde. Podrobnejšie informácie o zimnej dovolenke nájdete na : https://www.holidayinfo.sk/sk/ru...alino-brdo

Ak budete mať odvahu a čas môžete si spraviť výlet do Vlkolínca . Samozrejme v zime si treba dobre zvážiť Vaše schopnosti, ale v lete je to super výlet. Do Vlkolínca sa dostanete aj peši z Hrabova vedie turistický značkovaný chodník.

 

Malinô Brdo - leto 

Stredisko Malinô Brdo – Ski & Bike Park Ružomberok túto sezónu ožilo. V spolupráci s mestom Ružomberok pripravilo množstvo noviniek, ktorými obohatilo letné mesiace pre návštevníkov.

Ružomberčania taktiež môžu využiť ponuku výletu lanovkou do Vlkolínca za zvýhodnené vstupné. Len za 14 eur si v prebiehajúcej letnej sezóne zakúpia spoločný obojsmerný lístok s návštevou expozícií v lokalite UNESCO a využiť môžu už aj služby sprievodcu v novom poznávacom okruhu.

Okrem toho môžu návštevníci strediska počas horúcich letných dní absolvovať aj výlet nielen kabínkovou, ale aj sedačkovou lanovkou. Tá je v prevádzke od júna až do  septembra, pričom turistov odvezie až na vrchol Malinného, do nadmorskej výšky 1209 m. n. m. V cene obojsmerného lístku je vývoz 8-miestnou kabínkovou lanovkou a 4-miestnou sedačkovou lanovkou.

Nový cyklistický trail

Stredisko Malinô Brdo – Ski & Bike Park Ružomberok je v dennej prevádzke od júna až do septembra od 09:00 do 17:00 h. V prípade nepriaznivého počasia sa prevádzková doba strediska môže operatívne zmeniť. Kabínková lanovka premáva v polhodinových intervaloch, v prípade väčšieho počtu návštevníkov aj nonstop.

Od septembra prejde stredisko na víkendovú prevádzku, ktorá bude trvať až do konca októbra. V tomto období bude areál otvorený pre verejnosť v čase od 09:00 do 16:30 h.

Noviniek sa dočkali aj priaznivci cyklistiky, keďže na Malinom Brde sa nachádza známy bike park. V auguste, po niekoľkých rokoch čakania, otvorili v stredisku nový trail Bidasken, ktorý sa o niekoľko dní na to dočkal aj ďalšieho pokračovania. Zároveň platia v rezorte aj zvýhodnené lístky do bikeparku.

V príprave je nový náučný chodník

Ďalšími novinkami na Malinom Brde sú nové informačné tabule k pripravovanému náučného chodníku, drevené sochy zvieratiek v nadživotnej veľkosti pri Hoteli Malina či nový fotopoint – dvere s najkrajším výhľadom, ktorý sa nachádza tesne pod vrcholom Malinného.

Okrem toho sú pre návštevníkov k dispozícií aj horské káry, kolobežky, e-bike, náučný chodník Medvedia cesta či rodinná hra Záhady lesa 2. Zároveň je od  júna septembra otvorená aj mini farma Sidorovo, v čase od 9:30 h do 16:00 h.

Letné novinky v stredisku Malinô Brdo:

• zľava pre Ružomberčanov,

• spojené vstupné do Vlkolínca,

• pokračovanie trailu Bidasken,

• nové informačné tabule k pripravovanému náučného chodníku,

• výlet sedačkovou lanovkou až na vrchol Malinného,

• nový fotopoint – dvere s najkrajším výhľadom,

• zvýhodnené lístky do bikeparku,

• drevené sochy zvieratiek v nadživotnej veľkosti ( prevzaté z verejných zdrojov )

Ďalší deň som sa vybral na cestu do Vysokých Tatier konkrétne na Hrebienok. Z Ružomberka vlakom to je cca 120 km . Cesta vlakom trvá do stanice Poprad - Tatry 01:26 hod. V Poprade treba prestúpiť na Tatranskú železničnicu , ktorá Vás dovezie do Starého Smokovca . 

Zo Starého Smokovca treba vystúpiť hore na stanicu Hrebienok odkiaľ jazdí električka zo Starého Smokovca na Hrebienok. Keď už budete na Hrebienku a máte dostatok času a ste dobre vybavený na turistiku doporučujem vychádzku po turistických chodníkoch . 

Najkrajšia a asi najnáročnejšia túra z Hrebienka na Spišské plesá prechádza okolo 4 chát Malou studenou dolinou. Postupne míňate Bílikovu chatu (dobré pivo, príjemná terasa), Rainerova útulňu, v ktorej môžete stretnúť ochočenú líšku i legendárneho chatára Petra Petrasa. V zime sa tu tatranci hrdia ľadovými sochami a betlehemom. Až po „Rainerku“ je cesta bezbariérová a vhodná aj pre kočíky a malé deti.

Ďalším stúpaním po zelenej trase sa dostanete na Zamkovského chatu, z ktorej sa už otvára túra k Téryho chate  a Spišským plesám. Odporúčame ako celodennú túru. Na 6,6 km trase nastúpate k Téryho chate 789 m.

Prechod tatranskou magistrálou popod Slavkovský štít ponúka pri peknom počasí a dobrej viditeľnosti nádherné výhľady na kraj pod Tatrami, hrebeň Nízkych Tatier i Kráľovu hoľu.

6,4 km červená trasa so 450 m prevýšením je nenáročná, perfektne upravená, vhodná aj na výlety s kondične zdatnými deťmi. Tí odvážnejší môžu pri rázcestí pod Slavkovský štítom otočiť a vyšliapať si ho až na vrchol . To už je ale iná storka, v zime neprístupná.

Ak budete pokračovať po magistrále, budete míňať malé Slavkovské plieska, a už o chvíľu sa vám otvorí v celej kráse Velická dolina so svojim plesom a Sliezskym domom. Ten je východzou stanicou pre technicky náročné túry na Gerlach či cez Poľský hrebeň. 

Magistrála pokračuje ďalej cez Batizovské pleso na Ostrvu . Tam sa môžte napojiť na túry z Popradského Plesa. 

Najmenej náročná ale o to zážitkovejšia je trasa okolo Studenovodských vodopádov. Trasa je krátka a kondične nenáročná. Odporúčame si vyšlapať na Rainerovu chatu a chodníkom popri Studenovodskom potoku objavíte tie najkrajšie zákutia vodopádov Studeného potoka . Okruh môžte ukončiť na skvelom pivku na terase Bílikovej chaty.

 https://www.youtube.com/watch?v=DhZdowAbdjk              https://www.youtube.com/watch?v=_HJ4H_H59lM                  

https://www.youtube.com/watch?v=LybSQeOVnrI

V okolí Liptovského Mikuláša 

Ďalším mestom, ktoré som navštívil bol Liptovský Mikuláš . Výhodou tohoto mesta je, že leží na hlavnej želežničnej trase a tiež neďaleko diaľnice. Liptovský Mikuláš je okresné mesto na severe Slovenska, centrum stredného Liptova. Liptovský Mikuláš nie je ďaleko od Ružomberku, cesta vlakom trvá do 30 minút.

Administratívnym, hospodárskym, kultúrnym a turistickým centrom stredného Liptova je okresné mesto LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (32 500 obyvateľov) leží na pravom brehu rieky Váh uprostred Liptovskej kotliny. Poloha na východnom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara a neďaleké končiare Nízkych Tatier, Západných Tatier a Chočských vrchov ho priam predurčili stať sa jedným z najvýznamnejších stredísk cestovného ruchu na Slovensku.

HISTÓRIA

Prvá písomná zmienka o Liptovskom Mikuláši pochádza z roku 1286. Pôvodne farská osada sa v priebehu 14. storočia sformovala v stredoveké mestečko, ktoré sa koncom 17. storočia stalo sídlom Liptovskej župy a tým i jej administratívnym a politickým centrom. V marci 1713 bol v meste súdený a popravený legendárny zbojník a ľudový hrdina Juraj Jánošík. V prvej polovici 19. storočia sa Liptovský Mikuláš zaradil medzi významné centrá slovenského národného a kultúrneho života.

PAMIATKY

Výhodným miestom, odkiaľ sa vydať na cestu za liptovskomikulášskymi pamätihodnosťami, je Námestie osloboditeľov. Námestie sa začalo formovať už v 14. storočí a dnes tvorí historické jadro mesta. V jeho južnej časti stojí rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša – najstaršia stavebná pamiatka v Liptovskom Mikuláši a zároveň najväčšia ranogotická stavba Liptova. V tesnej blízkosti kostola, v juhozápadnej časti námestia sa nachádza najstaršia svetská architektonická pamiatka v meste – Pongrácovská kúria. Za pozornosť stojí i tzv. Ilešházyovská kúria na západnej strane Námestia osloboditeľov, ktorá v 18. storočí slúžila ako prvé sídlo Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, a to až do roku 1793, kedy bola uprostred námestia dokončená stavba nového župného domu. Medzi ďalšie architektonické dominanty mesta patria evanjelický kostol na Tranovského ulici, židovská synagóga na Hollého ulici a secesná budova Gymnázia M. M. Hodžu na Hodžovej ulici.

TIP NA VÝLET

V bezprostrednom okolí Liptovského Mikuláša zaujme najmä svetovo preslávený systém Demänovských jaskýň nachádzajúcich sa len niekoľko kilometrov južným smerom od mesta v Demänovskej doline. Milovníkom pešej turistiky ponúka Demänovská dolina desať značkovaných trás a bohatú sieť chodníkov, na ktorých si prídu na svoje aj pohodlnejší turisti.

V dolnej časti doliny vedú chodníky lesným terénom cez hlboké kaňony a pomedzi strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Väčšinu trás možno absolvovať ako okruhy. Fyzicky zdatnejší turisti môžu vystúpiť na najvyššie nízkotatranské končiare Chopok (2 024 m) a Ďumbier (2 043 m), ktoré ponúkajú atraktívne výhľady takmer na polovicu Slovenska. Lyžiarom je známa najmä osada Jasná ležiaca pri dolnej stanici lanovky na Chopok.

Zdroj: Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, Vydavateľstvo Dajama

https://www.visitliptov.sk/zauji...y-mikulas/                                            https://www.youtube.com/watch?v=bRaCKNX_Wmc  

Dolný Kubín 

Posledným mestom ktoré som navštívil bol Dolný Kubín kde sa viete dostať priamo aj autobusom. Autobusová stanica sa nachádza hneď vedľa železničnej stanici. Budova želežničnej stanice je malá a útulna, 

DOLNÝ KUBÍN je malebné mestečko ležiace na juhozápade regiónu Orava. Mesto sa rozprestiera v nadmorskej výške 468 m n.m. Stredom tohto územia preteká rieka Orava, ktorá delí mesto Dolný Kubín na dve časti.

DOLNÝ KUBÍN je metropolou regiónu Orava (18 000 obyvateľov). Pre jeho návštevníkov je vstupnou bránou na Oravu, ktorá je najsevernejším regiónom Slovenska. Mesto leží v juhozápadnej časti Oravskej vrchoviny, na jej rozhraní s Oravskou Magurou. 
O pravekom osídlení tohto územia svedčia rôzne archeologické nálezy v blízkom okolí. Prvá nepriama písomná správa o Dolnom Kubíne pochádza z 1325. V roku 1632-1633 získal Dolný Kubín mestské práva a od roku 1683 bol sídlom župy. Najväčší rozkvet a to najmä po kultúrnej stránke, prinieslo 19. storočie. Dolný Kubín ako aj celá Orava sa môže smelo považovať za kultúrne jadro slovenskej časti vtedajšieho Uhorska s osobnosťami slovenského i európskeho významu ako sú Pavol Országh Hviezdoslav, Andrej Radlinský, Janko Matúška, Anton Bernolák, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny, literáti a spisovatelia Martin Kukučín, Ladislav Nádaši-Jégé i mnohí ďalší. Dnes je Dolný Kubín živé, rozvíjajúce sa mesto.   PAMIATKY
Najstaršou kultúrnou a historickou pamiatkou mesta je Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej s vežou zo 14. storočia. Základnou stredovekou urbanistickou pamiatkou mesta je Hviezdoslavovo námestie. Po jeho obvode sa nachádza viacero renesančných a barokových meštianskych domov. Najstaršie literárne múzeum na Slovensku, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, bolo postavené začiatkom 20. storočia ako knižnica V. Čaploviča, ktorého knižné zbierky sú tu umiestnené dodnes. Oproti Múzeu P. O. Hviezdoslava sa nachádza Pamätný dom P. O. Hviezdoslava - básnik tu žil, pracoval a v roku 1921 aj zomrel. Na jeho fasáde je umiestnená i pamätná tabuľa. V súčasnosti sa v ňom nachádza advokátska kancelária. Medzi vyhľadávané atraktivity moderného mesta patrí Kolonádový most, ktorý spája sídlisko Bysterec a staré mesto.

Zdroj: Zdroj: TIK Dolný Kubín    https://www.youtube.com/watch?v=BYnBVunAx5U 

https://www.facebook.com/reel/89...3993554570