SLOVENSKO

Slovenská republika je dnes slobodná krajina s demokratickým štátoprávnym usporiadaním a s parlamentným politickým systémom. Na území Slovenska sa však počas jeho histórie vystriedali viaceré štátne zriadenia a rôzny politický systém. 

Územie dnešného Slovenska bolo v minulosti súčasťou historickej Rímskej ríše, Samovej ríše, Veľkej Moravy, Uhorska, Habsburskej ríše a Rakúsko – Uhorska. Slovensko ohrozovali Avari, útočila na neho Franská ríša a Starí Maďari, neskôr nás ohrozovali Tatári a podľa histórie najmä najnebezpečnejší Turci. Napriek tomu sa Slovensko dokázalo oslobodiť spod područia nevoľníctva, uzákoniť spisovný jazyk a nezaostávať vo vytváraní dejín slovenského umenia a kultúry.

Slovensko poznačila 1. aj 2. svetová vojna, na konci druhej svetovej vojny sa v našej histórii udialo viacero zmien štátneho zriadenia. Veľká časť dejín Slovenska je spätá so susedným českým štátom, s ktorým sme dlhý čas tvorili spoločnú republiku. Najskôr prvú Československú republiku, potom obnovenú, počas obdobia totality sme vytvárali Československú socialistickú republiku a po úspešnom oslobodení sa spod totalitného  režimu po tzv. Nežnej revolúcii sme na krátky čas v dejinách vytvorili spoločnú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku.

V roku 1993 sme sa osamostatnili a vytvorili samostatnú demokratickú Slovenskú republiku, ktorej história je napriek krátkosti trvania naozaj bohatá. 

Svojou rozlohou a počtom obyvateľov sme možno malá krajina, ale ležíme v srdci Európy.  Ja osobne som hrdý na to , že som Slovák a že v srdci Európy sa nachádza taká malá ale rozmanitá a krásna krajina. Rád by som ju postupne predstavovať. Ospravedlňujem sa, že obce , mestá a turistické atrakcie nie sú abecedne usporiadané, ale bolo by to pre mňa veľmi časovo náročne. Budem veľmi rád ak si tieto riadky prečítajú zahraničný turisti , ešte radšej budem keď sa vydajú na miesta, ktoré tu spomínam.  

                                               Srdce Európy 

Symbolický stred Európy nájdeme nielen na Slovensku, ale aj v mnohých okolitých štátoch Starého kontinentu. Záleží len od uhla pohľadu a definície, podľa ktorej ho hľadáme.

Nájsť stred môže byť niekedy naozaj problém. Nie všetko je totiž tak jednoznačné, ako nás kedysi učili v škole na hodinách matematiky. Tobôž nie, ak hovoríme o geografickom strede Európy, kde vstupuje do hry tiež politika, peniaze, ale našťastie pre nás, Slovákov, aj sedliacky rozum. Už pri bežnom prebádaní mapy sa totiž akosi prirodzene zdá, že stred Európy by mohol byť práve na Slovensku.

Väčšina z údajných stredov Európy nie je podložená presnými výpočtami, ktoré by ich oprávňovali hrdiť sa touto poctou. Žiaľ, ani ten náš, slovenský, ktorý nájdeme v Kremnických vrchoch severne od historického mesta Kremnica, sa neopiera o pádne argumenty založené na zložitých meraniach. Isté však je, že ako symbolický stred Európy sa v historických prameňoch spomína už koncom 18. storočia a tak s istotou môžeme povedať aspoň to, že patrí k tým najstarším

 

Povesť o stavbe Jánskeho kostola

V 13. storočí, keď bola oblasť pri Kremnici osídlená, vzniklo želanie miestnych obyvateľov, postaviť kostol. Dediny Kremnické Bane (Berg), Krahule (Blaufuss), Kunešov (Kuneschhau) a Horný a Dolný Turček (Ober- und Unterturz) sa dohodli na spoločnej cirkevnej obci. Dlho sa radili s Kremnickými Radnými pánmi o financovaní kostola a o mieste, kde má kostol stáť. Konečne sa zjednotili na mieste, ktoré vyhovovalo všetkým piatim obciam a to nad jedľovým lesom. Neskôr tu bol postavený statok.

Miesto vymerali a vykopali základy. Keď boli základné múry skoro hotové a murári stavenisko navečer opustili, prihodilo sa v noci niečo podivuhodné. Múry sa zrútili. Murári, ktorí na druhý deň prišli na stavenisko sa domnievali, že to urobili neprajníci kostola. Múry začali stavať nanovo. Po nasledujúcej noci boli múry opäť zničené. Rozmrzení murári prišli po tretíkrát do práce, aby základné múry dokončili. Zbytočne sa tam lopotili až do noci, avšak múry ešte neboli hotové, keď sa unavení po tme vracali domov do „Vrchu“. Náhle začuli detský hlas volať: „Váš kostol postavte na tomto mieste!“. Načúvali, dívali sa a nič. Keď chceli ísť ďalej detský hlas znovu zavolal: „Váš kostol postavte na tomto mieste!“.

Opäť načúvali a dívali sa, ale nevideli nič. Ako išli ďalej objavil sa náhle tŕňový krík v plameňoch a v ňom ležalo dieťatko. Murári sa zľakli a ponáhľali sa domov. Rozpovedali, čo sa im na ceste domov prihodilo. Rozhodli sa, že kostol vystavia na tomto mieste. Oltár bol postavený tam, kde stál tŕňový krík. Kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a stal sa pre celé okolie pútnickým miestom.

Povesť o Trnovníku

Medzi Malým a Veľkým Trnovníkom bola „Jaskyňa“. Tak sa volal široký priechod zo severnej strany na južnú. Každý rok na Zelený štvrtok, keď kostolné zvony „odletia do Ríma“ (kostolné zvony, v čase od Zeleného štvrtku do sviatku Zmŕtvychvstania vo večer Bielej soboty, „mlčia“) mohla sa od jedenástej do dvanástej hodiny navštíviť tzv. Zlatá sieň v jaskyni pod Trnovníkom. Podmienkou bolo poznať čarovnú formulku.

Zaklopalo sa na skalnú stenu, pričom sa proti nej nahlas a zreteľne povedala formulka. Tak sa otvorili skalné dvere. Ten kto vstúpil užasol nad mnohými klenotmi, ktoré sa pred ním rozkladali. Málokto zobral niečo zo sebou, pretože čas ubiehal veľmi rýchlo, pri pohľade na toľké poklady, a tak každý kto opäť uvidel denné svetlo bol šťastný. Lebo ak niekto zmeškal čas zatvorenia vstupu, musel celý rok zostať v skale až do nasledujúceho Zeleného štvrtku, kým ho niekto nevyslobodil.

Podľa slovenských a nemeckých prameňov spracoval Peter Bernáth.

https://photos.app.goo.gl/2xT9j5szNnmNZrUZ6

Kremnica 

Mesto Kremnica patrí k známym historickým banským mestám. Aj keď svojou rozlohou v súčasnosti patrí k tým menším a ťažba drahých kovov tu už dávno zanikla, Kremnica ponúka svoje bohatstvo v podobe mnohých zachovaných historických pamiatok. 

Historické jadro mesta Vás prekvapí tak ako mňa. Prechádzka centrom mestečka je nádherná, krásne historické opevnenie, pekné uličky, niekedy ako by som sa prechádzal časťami Prahy, V okolí je množstvo turistických trás pre letnú aj zimnú turistiku. Je príjemne zájsť aj do Kremnických Baní kde je geografické Srdce Európy. Keď budete prechádzať uličkami Kremnice nezabudnite si kúpiť na pamiatku medovníky ( v cukrárni na námestí ) ale aj domáce pečivo, chlieb v neďalekej pekárni, alebo iné práve domáce špeciality . A keď si na nich budete pochutnávať, chuťové bunky sa Vám poďakujú.

Historické pamiatky zlatej Kremnice

Mesto Kremnica leží v Kremnických vrchoch v okrese Žiar nad Hronom. V minulosti bola Kremnica významným mestom vďaka ťažbe nerastných surovín, predovšetkým zlata a striebra. Na základe najväčšej produkcie zlata v Uhorsku v priebehu 14. storočia dostala prívlastok zlatá Kremnica. Patrila k bohatým stredovekým mestám s kráľovskými privilégiami a s vedúcim postavením v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najvýraznejšou súčasťou histórie Kremnice bolo okrem baníctva aj mincovníctvo. Jeho tradícia pretrváva dodnes.

Na základe svojho významu boli v Kremnici postavené mnohé historické stavby, ktoré sa z väčšej miery zachovali. Historickým jadrom centra mesta Kremnica je súčasné Štefánikovo námestie. Nad námestím sa týči Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny. Uprostred námestia stojí Morový stĺp sv. Trojice z 18. storočia. V okolí námestia sa nachádza množstvo ďalších pamiatkovo chránených a turisticky zaujímavých objektov.

Mestská pamiatková zóna v Kremnici

Historické centrum Kremnice bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu v roku 1950. Mestský hrad patrí medzi národné kultúrne pamiatky. V rámci pamiatkovej rezervácie sa nachádza 116 kultúrnych pamiatok.

Mestský hrad a gotický Kostol svätej Kataríny

Mestský hrad tvorí komplex niekoľkých stredovekých stavieb. Kremnický hrad vznikal v priebehu 13. až 15. storočia, pričom postupne menil svoj vzhľad. Pôvodne sa tu nachádzal románsky kostol s karnerom a cintorínom, neskôr bolo pristavané dvojité opevnenie či palác komorského grófa. Na mestský hrad sa priamo pripájali hradby mesta Kremnica. 

Komplex budov tvoria:

• Gotický Kostol sv. Kataríny z polovice 15. storočia je ústrednou stavbou mestského hradu. Mohutná veža kostola sa stala symbolom mesta Kremnica a je pravdepodobne najfotografovanejším miestom Kremnice. 
• Radnica zo 14. storočia bola súčasťou mestských hradieb pričom prešla mnohými prestavbami. Mala reprezentatívnu a zároveň aj obrannú funkciu. V súčasnosti sa zachovala do výšky prízemia so suterénom.
• Južná veža, tzv. Farská či Schodisková prepájala vstupným schodiskom hrad s mestom.  Postavená bola v 2. pol. 14. storočia. V 18. storočí k nej pristavali kryté schodisko. 
• Hodinová či Malá veža pochádza z polovice 13. storočia. Vo veži bol umiestnený najväčší renesančný zvon Urban.
• Ranogotický karner z 1. pol. 14. storočia. V spodnej časti sa nachádza kostnica, v hornej časti gotická kaplnka, ktorá je zdobená freskami zo života sv. Erazma.
• Severná veža a vstupná brána z 2. polovice 14. stor. chránia vstup do hradu zo severu. 
• Banícka bašta bola pôvodne postavená ako presbytérium hradnej kaplnky, neskôr zmenená na obranný prvok mestských hradieb. Nachádza sa neďaleko Severnej veže a karnera.

Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny je jednou z expozícií Národnej banky Slovenska – Múzea mincí a medailí. V hradnom areáli sa nachádza v súčasnosti 6 stálych expozícií, a to Barokové plastiky (v budove Radnice), Kremnické zvony a zvonolejári (v Malej veži), Z archeologického výskumu hradu a Obrana mesta (v Severnej veži) a samotný Kostol sv. Kataríny či románsky karner.

Opevnenie mesta Kremnica

Opevnenie mesta sa tiahne v dvoch úrovniach. Mestský hrad je obohnaný prvou líniou, historické jadro mesta druhou líniou opevnenia. Hradobný múr bol postavený na základe nariadenia kráľa Žigmunda o opevnení dôležitých kráľovských miest z roku 1405. Vstup do mesta bol umožnený tromi bránami, a to Dolnou, Hornou a Malou (Horná a Malá v súčasnosti neexistujú). Ochranu brány zabezpečoval barbakan. 

Kremnická mincovňa

Mincovňa v Kremnici bola dôležitou mincovňou v Uhorsku. Aj napriek rôznym vojnovým udalostiam či ekonomickým úpadkom mincovňa neprerušila svoju takmer 700 ročnú činnosť na dlhší čas. Objekty mincovne prešli postupným stavebným vývojom od 15. storočia. V súčasnosti sa v priestoroch budovy nachádza expozícia Mincovne, ktorá je zameraná na históriu razby a ďalšie zaujímavé exponáty.

Morový stĺp svätej Trojice

Barokový morový stĺp bol postavený v 18. storočí ako pamiatka na morovú nákazu, ktorá postihla mesto. Na morovom stĺpe je zobrazená v nadživotnej veľkosti svätá Trojica. Ďalej sú tu zobrazení svätci, ktorí chránia pred morovou nákazou, ale i patróni baníctva. Morový stĺp bol zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Meštianske domy, radnica a fara na Štefánikovom námestí

Súčasné Štefánikova námestie v Kremnici obklopuje zástavba gotických či renesančných meštianskych domov. Štefánikovmu námestiu dominuje neskoro baroková budova súčasného Mestského úradu, ktorá pochádza zo 14. storočia. Vznikla spojením dvoch meštianskych domov. Hneď vedľa Mestského úradu stojí Rímskokatolícka fara, ktorá bola pôvodne neskoro gotickým  meštianskym domom. Prestavaná bola v 18. storočí v empírovom slohu. V jednom z neskoro renesančných meštianskych domov na okraji námestia sa nachádza Múzeum mincí a medailí.

Liptovský Mikuláš 

Od farskej osady k stredovekému mestečku

Prvú písomnú zmienku o Liptovskom Mikuláši nachádzame v listine uhorského kráľa Ladislava IV. z roku 1286. Panovník ňou povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Ondreja, predkov rodu Pongrácovcov, a zároveň im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho, svätopeterského a ondrašovského majetku. Obsah listiny dokazuje, že Svätý Mikuláš existoval už pred rokom 1286.

Svätý Mikuláš sa formoval sa postupne z farskej usadlosti, ktorá tu vznikla s výstavbou Kostola sv. Mikuláša. Ten má v dejinách mesta obzvlášť významné postavenie. Svedčí o tom i skutočnosť, že názov sídliska je totožný s menom duchovného patróna kostola.

Už v polovici 13. storočia možno o Svätom Mikuláši hovoriť ako o dedinskom sídle s ustáleným chotárom. Približne o storočie neskôr, keď vďaka Pongrácovcom získal právo trhu (1360), sa začal definitívne rozvíjať ako stredoveké mestečko. Jeho hospodársky a urbanistický rozmach v nasledujúcich desaťročiach podporila i ďalšia výsada – právo výročných trhov (jarmokov), ktorú mu v roku 1424 udelil kráľ Žigmund.

Dejiny Svätého Mikuláša boli od svojich počiatkov úzko spojené so šľachtickým rodom Pongrácovcov. Potomkovia bojovníkov – rytierov českého pôvodu, ktorí slúžili už vo vojskách uhorských kráľov Bela IV. (1235 – 1270) a Štefana V. (1270 – 1272), si vybudovali svoje najstaršie liptovské sídlo v Ondrašovej (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša). Neskôr presídlili do Svätého Mikuláša, ich rodová kúria v blízkosti Kostola sv. Mikuláša je najstaršou zachovanou svetskou pamiatkou v meste.

Meno rodu je odvodené od mena šľachtica Pongráca, o ktorom sa zachovali zápisy v listinách z rokov 1339 – 1360. Práve jemu sa podarilo získať od kráľa Ľudovíta Veľkého právo konania trhu. Pravdepodobne už Pongrác žil v Svätom Mikuláši, dokázateľne tu býval jeho syn Ondrej, ktorý už používal prídomok „zo Svätého Mikuláša“.

Pongrácovci postupne získali majetky aj v iných stoliciach a zastávali rozličné stoličné, vojenské a cirkevné funkcie po celom Uhorsku. Žili v troch hlavných vetvách - zemianskej, barónskej a grófskej.

Najvýraznejšou a najvplyvnejšou osobnosťou rodu bol v 15. storočí Ján Pongrác, rodený vojak a obratný stratég, flexibilný vo svojich politických spojenectvách. Právom ho obviňovali z bezohľadnosti a viackrát odsúdili na stratu majetkov. Statky i moc si však udržal, majetky stále rozmnožoval a podarilo sa mu dosiahnuť postavenie jedného z najmocnejších veľmožov v Uhorsku. Získal Starý hrad, Strečno, Blatnicu, Vršatec, Budatín, Branč, spravoval hrady Brumov a Světlov na Morave. V Liptove mu patrili hradné panstvá Likava a Hrádok. Svoju kariéru začal v službách kráľa Žigmunda Luxemburského, v boji proti husitom. Je pravdepodobné, že ho sprevádzal aj na koncil do Kostnice v roku 1415. Vyznamenal sa aj v bojoch proti Turkom v srbskom Smeredeve. V roku 1445 ho uhorský snem zvolil za jedného zo siedmich krajinských kapitánov, ktorí spravovali Uhorsko v neprítomnosti maloletého kráľa Ladislava Pohrobka. V roku 1443 a potom opäť v roku 1453 sa stal liptovským županom. V tomto období nechal opevniť rodovú kúriu a kostol vo Svätom Mikuláši, aby ich tak ochránil pred bratríkmi a obzvlášť pred poľským šľachticom Petrom Komorovským, ktorý napokon zasadal do kresla liptovského župana na viac ako desať rokov (1445 – 1452 a 1458 – 1464). Celé mestečko sa vrátilo do rúk Pongrácovcov až koncom 15. storočia.

Liptovský Mikuláš má aj krásne sídliska kde je krásne žiť....

https://photos.app.goo.gl/fW61eXQG456c3MRLA

Poprad - Matejovce 

Skoro každý ste počuli o Poprade a Vysokých Tatrách a jeho okolí. Ale nikdy by Vás nenapadlo, že okrem obdivovania  mesta Poprad a prekrásnych hôr je tu aj ďalší z mnohých unikátov a to metská časť  Popradu -  Matejovce. Mňa osobne ohúrilo toto miesto ako v zime tak v lete. Najviac ma zaujala historické centrum, keď si prejdete touto časťou Matejoviec  ohúri Vás množstvo zrekonštruovaných stavieb v ktorých sú aj rôzne ubytovacie zariadenia, kde sa oplatí ubytovať. Možnosť ubytovania je tu ako v luxusnejších penziónoch tak aj v klasických penziónoch . Samozrejme nie je na škodu si aj niečo zajesť , ochutnať miestnu kuchyňu a miestne špeciality. Na konci námestia bola aj slávna " štrudláreň "  ( pre mňa neopakovateľná pochúťka ) ale bol som tu niekoľko krát ale bola vždy zatvorená. 

Matejovce pod názvom villa Mathei, sa spomínajú už v listine z roku 1251. V ich chotári sa našli pozostatky ľudského osídlenia zo staršej doby kamennej – paleolitu, ale aj z mezolitu, neolitu, doby bronzovej, až do veľkomoravského obdobia. Unikátnym nálezom je pravdepodobná germánska kniežacia hrobka zo 4. – 5. storočia po narodení Krista, vykopaná na stavenisku priemyselného parku v roku 2005, ktorá je predmetom výskumu európskych odborníkov. V súčasnosti sú Matejovce predovšetkým priemyselnou časťou Popradu. Nachádza sa tu viacero podnikov, vybudoval sa tu priemyselný park, stredná odborná škola elektrotechnická.

Z tejto oblasti máte kde ísť , je tu veľa možnosti kde a čo spoznávať. Neďaleko od Matejoviec , Popradu a Vysokých Tatier, ak chcete skutočne spoznať všetky zákutia pohoria Vysokých Tatier určite Vám nebude stačiť týždeň. Ak ste milovníkmi turistiky ale aj historických pamiatok tak si potom rezervujte viac ako dva týždne, aby ste mohli spoznávať hory, ale aj obce, mestá, a ich historické pamiatky a môžem s čistým svedomím prehlásiť , že ich je tu v okolí dosť. Napríklad mesto Kežmarok,  Spišská Belá, Stará Ľubovňa, Vyšné Ružbachy, Spišská Nová Ves, Levoča ... to by som tu musel vypísať desiatky miest, ktoré sa oplatí navštíviť.

Ubytovacie zariadenia, ktoré som navštívil a ja osobne doporučujem. Ale upozorňujem vopred ja osobne si vyberám rôzne druhy ubytovania nie len luxus, ale aj jednoduchšie ubytovanie.  Pre mňa topkou je hotel  Kaskáda, 

https://photos.app.goo.gl/gnYNUyn3CtQlHT5k1

Vysoké Tatry  Určite neoddeliteľnou súčasťou  Slovenska sú Vysoké Tatry  ,  ktoré tak ako mnohé iné turistické oblasti nielen na Slovensku zažívali vrcholy a pády. Podľa mojej mienky najväčší rozmach dosiahli počas socializmu ( samozrejme, že veľa ľudí bude mať na to iný názor, ale toto si myslím ja ) v rokoch 1960 do 1989 existovali v rámci sociálneho programu rekreačné poukazy ROH ( Revolučné odborové hnutie ), ktoré zabezpečovalo pobyty na celom území Československa . A obyčajný pracujúci človek sa mohol dostať za lacné peniaze na dovolenku . Cena týždenného pobytu pre jednu osobu bola 70-170 Kčs  ( kompletné ubytovanie podľa kvality zariadenia, celodenné stravovanie a program ) vďaka tomu boli rekreačné zariadenia aj v Tatrách  vyťažené na dostatočnej úrovni nielen počas sezóny ale aj mimo nej. Vďaka tzv. socialistickému táboru sem cestovalo aj veľa turistov zo socialistických krajín najmä z Východného Nemecka, Maďarska, Poľska, ZSSR a podobne, nakoľko aj v týchto krajinách boli rekreačné poukazy do zahraničia za prijateľnú cenu. Aj po revolúcii v roku 1989 zostali týmto veľhorám verný zahraničný klienti ale nie až tak ako do roku 1989. Bezhlavá privatizácia a reštitúcie s cestovných ruchom poriadne zamávalo.  A Vysoké Tatry sa dostali do obdobia chaosu a neistoty, rovnako ako v rokoch 2020-22  https://celyoturismu.cz/statisti...one-tatry/ .  Ďalšou ranou pre hospodárstvo a  turizmus bolo rozdelenie Československa a vznik nových štátov. Slovensko vďaka šikovnosti českých bratov nemalo dobrý odrazový mostík a Česi i Slováci sa zrazu ocitli v situácii, čo ďalej. Nakoľko Česko malo lepší ekonomicko sociálný status pre Slovensko bolo dosť ťažké . Podnikatelia a privatizéri mali na cestovný ruch rôzny pohľad. Našli sa nový majitelia rekreačných zariadení , ktorý rozumeli tejto problematike a skutočne postavili na nohy rôzne zariadenia, ale našli sa aj taký, čo cestovnému ruchu viac ako uškodili. Do tohto sektoru  sa dostali aj ľudia, čo vôbec tejto problematike nerozumeli a svoj majetok nezveľaďovali, ale skôr ničili. Ale prišlo obdobie, kedy sa  Tatry začali rozvíjať, znova sa začali vracať turisti z krajín, ktorých turisti sem cestovali aj predtým. Dosť ovplyvnilo podnikanie v cestovnom ruchu vplyvom rozvoja poľských Tatier, kde poľský majitelia sa obrovským nadšením a dobrým kapitálom pustili do rozvoja svojich Tatier  , a sú dosť veľkou konkurencie pre slovenské Tatry. I napriek tomu slovenské Tatry hlavne po roku 2017 začali rásť a tesne pred koronou sa im darilo. Od roku 2020 bolo pre všetky odvetvia cestovného ruchu toto obdobie doposiaľ veľmi náročne. V tieto dni sa znova nadýchame slobody a možnosti voľne cestovať a verím, že sa to zlepší, ale nebude to určite hneď , lebo pre všetky rekreačné zariadenia Slovenska je problém konkurencia v zahraničí či už v Rakúsku , Taliansku, ale aj ďalekých krajinách kde niekedy ( alebo dosť často ) sa za rovnakú cenu ale niekedy aj za podstatne nižšiu cenu  dostane zákazník  do exotiky kde sú iné služby, iná kvalita a hlavne si tam vážia zákazníkov. A to teraz všetko čaká ako výzva pre pracovníkov rekreačných zariadení a súkromných penziónov dostať vzácne a krásne Tatry na svetový turistický piedestal. Lebo priznajme si Tatry sú Tatry.

 

Viete ako vznikol názov Tatry? Išli dvaja východniari a počítali štíty: ta 1, ta 2, ta tri . Asi nejako takto by sme mohli začať s históriou, keby sme chceli byť veľmi vtipní.

Názov Tatry pravdepodobne pochádza zo staroslovanského názvu Tritri, čo znamená skaly alebo skalné štíty. Na starých mapách sa naše najznámejšie hory označovali nemeckým názvom Schneeberg – Snežný vrch, pretože v Tatrách leží snehová pokrývka dlhšie ako v okolitej krajine.

Počuli ste o tatranskom dinosaurovi? 

V roku 1977 sa na dvoch geológov usmialo šťastie. Vybrali sa do Tichej doliny v Tatrách odoberať vzorky a podarilo sa im objaviť niečo, čo tu žilo približne pred 200 miliónmi rokov. Našli preukázateľné dôkazy, že sa na tomto území pohybovali a žili 2,5 metrové dinosaury a Tatry boli v tom období ostrovom. (TIP: Tatranský dinosaurus žije! Jeho rekonštrukciu si môžete pozrieť v paleontologickej expozícii SNM v Bratislave).

Ako vznikali slovenské Alpy?

Vysoké Tatry si právom zaslúžia pomenovanie „miniatúrne Alpy“, pretože na slovenskej rozlohe (asi 260 km2) sa sústreďuje okrem ľadovcov všetko, čo ponúka alpský masív. Hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov a ťahá sa od Ľaliového sedla na západe po Kopské sedlo na východe. Väčšina dolín bola v ľadových dobách zaľadnená a dostala tak typické ľadovcové črty.

Belianske Tatry sa rozprestierajú na 67,5 km2 a majú charakteristickú stupňovitosť horských svahov. 14 km dlhý hrebeň ohraničuje zo severu Podtatranská brázda. Sú tvorené tatranským krasom, ktorý v podzemí vytvoril niekoľko jaskýň (Beliansku – jedinú prístupnú verejnosti, Alabastrovú a Ľadový sklep).

Západné Tatry v minulosti nazývané Liptovské hole, vystihovali ich východnú krajinnú črtu. Hlavný hrebeň je pomerne kľukatý a je 32 km dlhý. Najkrajšou časťou Západných Tatier sú Roháče, ktoré sa podobajú čertovým rohom.

Región Tatry je ohraničený Oravskou Magurou, Chočskými a Levočskými vrchmi, Pieninami až po Nízke Tatry. (TIP: Zaujímavé povrchové tvary tzv. travertíny sú obľúbenou turistickou atrakciou, medzi najznámejšie patria travertíny v okolí Bešeňovej, kúpeľoch Lúčky, či Vyšných Ružbachoch, kde sa vytvorilo okrúhle jazero Kráter).

Tatranské plesá vznikali tak, že voda z roztopených ľadovcov vypĺňala rôzne terénne priehlbiny. Trochu odlišne vzniklo Štrbské pleso, ktoré zaplnilo priehlbinu morény vzniknutú roztopením vnútorného ľadu. Veľkým bohatstvom regiónu sú minerálne a termálne žriedla, ktoré majú liečivé účinky a ľudia veria, že aj magickú moc. V Tatrách vyviera niekoľko prameňov (päť v Starom Smokovci, tri v Dolnom Smokovci, studené kyselky v Tatranských Matliaroch, Kežmarských Žľaboch a Lendaku). 

Živé symboly Tatier

Medveď hnedý, orol skalný, svišť tatranský či pstruh potočný sú zvieratá, ktorých prirodzeným domovom sú práve Vysoké Tatry. Symbolom Tatier je aj Kamzík vrchovský tatranský, ktorého u nás žije asi 900 kusov.

Gánovský neandertálec, náš najznámejší človek

Tento najstarší známy Gánovčan žil v blízkosti termálneho prameňa asi pred 120-tisíc rokmi. Predpokladá sa, že sa utopil omámený plynmi unikajúcimi z prameňa. Originálny výliatok z jeho mozgovne uchováva NM v Prahe, kópiu nájdete v Podtatranskom múzeu v Poprade.

Pravekí hutníci a Marcus Aurélius

V 19. storočí našli robotníci pri kopaní základov v Novom Smokovci striebornú mincu s podobizňou rímskeho cisára Marca Aurélia. O pár rokov neskôr narazili archeológovia nad Tatranskou Poliankou  praveké pozostatky nákovy. Podľa historických materiálov boli Tatry v 8.-10. storočí územím nikoho. 12. storočie kolonizujú územie Spiša nemeckí roľníci, obchodníci a baníci. 13. storočie bolo typické rozparcelovaním Tatier, kedy si významní predstavitelia vtedajšej cirkvi a šľachty delili majetky a územia. O Tatrách si ľudia rozprávali strašidelné príbehy o drakoch a iných príšerách. Napriek tomu sa našli jednotlivci, ktorí sa nebáli a vstúpili do tatranskej prírody a spoznávali jej krásy. Do dolín a na bralnaté skaly vystupovali najmä uhliari, hľadači pokladov, poľovníci, ale neskôr aj domáca šľachta. V hustých tatranských lesoch zas nachádzali svoje útočište zbojníci a zbehovia, pašeráci, či nevoľníci. Ľudia dodnes veria, že sú v Tatrách ukryté poklady Juraja Jánošíka.

Objavitelia Tatier

16. storočie môžeme považovať za objavovanie Tatier spojené s prvými pokusmi o turistické vychádzky. Stála za nimi žena, kežmarská hradná pani Beata Laská, ktorá vystúpila až k Zelenému plesu. Prvý tatranský výstup opísal zas matematik a astronóm David Frὅhlich, ktorý vystúpil pravdepodobne na Kežmarský štít. Jeho zápisky vytvárajú vzrušujúci príbeh trojdňového putovania po karpatských vrchoch. Začiatkom 18. storočia zúril aj v tomto kraji mor a bieda. Postupným hospodárskym rozmachom sa začínali „zobúdzať“ aj Tatry a 19. storočie je typické pre rozvoj tatranských osád. Urýchlila to aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice.

Vlakom prišiel do Tatier pokrok

Prvý vlak došiel do popradskej stanice 8. decembra 1871 a tak začali Tatry navštevovať masy turistov a kúpeľných hostí. Najstaršou Tatranskou osadou je Starý Smokovec, kedy si tu gróf Csáky postavil menší poľovnícky dom (1793). Ako druhá vyrástla pod Tatrami osada Štrbské Pleso, kde bola postavená poľovnícka chata (1872). Tatranská Lomnica sa spomína až v roku 1892. Na začiatku 20. storočia boli Tatry vyhľadávanou turisticko-rekreačnou oblasťou. Prvé auto prišlo do Tatier v roku 1900 po Ceste Slobody a o dvanásť rokov neskôr prvý autobus. Prístup turistov zlepšila železnica a pozemná lanovka na Hrebienok zo Starého Smokovca.

Tatranské kúpeľníctvo a Jiří Wolker

História balneológie sa začala písať v Starom Smokovci  na konci 19. storočia. Hlavným centrom sa stal Nový Smokovec, kde vznikali pavilóny na liečbu dýchacích ciest. Ďalšie liečebne vyrástli na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke a vo Vyšných Hágoch. Na zákernú tuberkulózu sa tu liečil aj autor vlastného epitafu: „Zde leží básnik, jenž miloval tenhle svět a pro spravedlnost šel se bít. Zemřel mlád, 24 let,“ Jiří Wolker.

Tatranské chaty a horskí vodcovia

Ľuďom učarovala pešia turistika, no vyžadovala si výstavbu turistických chodníkov a využívanie služieb miestnych horských vodcov. Na začiatku sa tejto činnosti venoval Uhorský karpatský spolok, najstaršia turistická organizácia v Uhorsku. Rozvoj vysokohorskej turistiky podnietil výstavbu turistických chát. Medzi najstaršie patrí Rainerova chata z roku 1863. Téryho chata v Malej Studenej doline sa nachádza v nadmorskej výške 2015 metrov a je najvyššie položenou tatranskou chatou s celoročnou prevádzkou. Vyššie od nej je už len Chata pod Rysmi, ktorá má však obmedzenú prevádzku.

Povojnový život

Po skončení 1. svetovej vojny bol Tatrancami založený Klub československých turistov, ktorého predstaviteľ Miloš Janoška založil najstarší turisticko-vlastivedný mesačník Krásy Slovenska a Vysoké Tatry, vychádzajúce dodnes. 2. svetová vojna narobila v regióne obrovské škody. Boli zničené viaceré priemyselné objekty. Neskôr v časoch komunizmu vznikali v podtatranských obciach jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky. Pádom komunizmu sa začala nová éra spoločenského života aj v Tatrách.

Športom k majstrovstvám sveta

Aj zimné športové aktivity píšu svoju históriu. Prvým skutočným tatranským lyžiarom bol lekár Mikuláš Szontagh, ktorý lyže používal najmä pri svojich poľovačkách v roku 1876.  O pár rokov neskôr sa v okolí Štrbského plesa uskutočnil prvý lyžiarsky výcvik a mohlo sa začať súťažiť. Zjazdové lyžovanie, bežkovanie, či skoky na drevených lyžiarskych mostíkoch vytvorili v Tatrách nebývalý turistický ruch. Rok 1970 bol významný z hľadiska konania majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní. Táto športová aktivita mala neuveriteľný dosah na modernizáciu a výstavbu lyžiarskych stredísk v celých Vysokých Tatrách.

Najsmutnejšia tatranská udalosť – kalamita

19. november 2004 bol dňom tvrdých skúšok nielen pre samotných Tatrancov, ale aj návštevníkov a milovníkov hôr, ktorí si sa museli spamätať z následkov ničivej víchrice. Pár hodín trvajúca rýchlosť vetra od 170 do 200 km/h nechala za sebou spúšť v podobe 2,7 milióna kubíkov polámaného lesa. Táto prírodná katastrofa negatívne zmenila všetky krajinné zložky. Les sa po veternej smršti pomaly zotavuje, ale trápi ho ešte tá živočíšna – smršť lykožrútova, ktorá sa po kalamite výrazne rozšírila.

Zaujímavosti

Smokovce – Najstaršia tatranská osada vznikla pri kyslých prameňoch v roku 1793, kedy si tu gróf Štefan Csáky postavil svoju poľovnícku chatku. Traduje sa, že keď sa raz gróf vybral na poľovačku, stretol mladé dievča, ktoré si práve uhasínalo smäd plným dúškom čerstvej vody. Csáky sa jej po nemecky spýtal „Schmeckt es dir?“ Osada sa tak stála Šmeksom, od čoho nebolo tak ďaleko k dnešnému Smokovcu. Miestna kyselka sa začala používať nielen ako chutný nápoj, ale jej liečivé účinky sa využívali pri vodoliečbe a klimatických kúpeľoch. Spoločenskú stránku vtedajšej doby ilustruje pravidelné organizovanie smokoveckých juniálesov, ktoré otváralo letnú kúpeľnú sezónu. Domáca šľachta sa veľmi rada vyvážala do Tatier na kočoch fiakristov, ktorí však po roku 1908 prišli o svoj monopol.  Prvá súprava elektrickej železnice z Popradu do Starého Smokovca definitívne otvorila brány do Vysokých Tatier. Výraznou mierou sa o rozvoj Starého Smokovca zaslúžil Ján Rainer, ktorý bol jeho nájomcom v rokoch 1833 - 1867. V tom čase boli postavené objekty Flóra, Švajčiarsky dom a Bellevue, ktoré stoja na svojom pôvodnom mieste dodnes. Prvý tatranský Grandhotel bol dokončený v roku 1904. V snahe prilákať turistov sa zaviedli pravidelné zimné sezóny ponúkajúce širokú ponuku športových možností, ako i prepojenie s Hrebienkom, kam začala roku 1908 premávať pozemná lanovka.

Nový Smokovec bol vybudovaný potom, keď sa lekárovi Mikulášovi Szontaghovi nepodarilo presadiť kúpeľnú liečbu v Starom Smokovci. Szontaghové sanatórium bola prvá špecializovaná liečebňa TBC v Uhorsku, sám Szontág, významný botanik skúšal vplyvy podnebia na vlastnom organizme, keďže aj on sám trpel na TBC. Na prelome storočia stálo v Novom Smokovci 38 budov, z ktorých 26 patrilo k sanatóriu, v ktorom bolo k dispozícii 340 postelí.  Po smrti svojho otca zmodernizoval Nikoalus Szontágh Nový Smokovec a položil základy pre rozšírenie liečby (Basedow a všetky choroby dýchacích ciest). Po 2. svetovej vojne sa stalo sanatórium v Novom Smokovci štátnymi kúpeľmi a od roku 1995 súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá poskytuje komplexnú kúpeľnú starostlivosť.

Dolný Smokovec mal byť podľa zachovaných archívnych materiálov protipólom honosného Starého Smokovca. Pôvodne turistická základňa pre školské exkurzie, tento projekt však stroskotal pre finančné problémy a do Dolného Smokovca začali prúdiť bohaté vrstvy obyvateľstva, ktoré trávili v prepychových vilkách svoje dovolenky. Od roku 1931 je tu postavená moderná liečebňa s chirurgickým pavilónom, ktorá patrí Odbornému liečebnému ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb.

Horný Smokovec alebo Pekná vyhliadka, je najmladší zo štvorice Smokovcov. Stavebný ruch sa tu začal prudko rozvíjať v roku 1926, kedy sa tu vystavali rodinné penzióny pomenované podľa manželiek majiteľov (Klára, Vlasta, Dagmar a Imra).

Tatranská Lomnica – o najvýchodnejšiu osadu z troch tatranských centier sa pričinil štát. V roku 1892 kúpil za 110-tisíc zalesnené pozemky na úpätí Lomnického štítu, aby na nich vybudoval prvé štátne kúpele. O rok neskôr bol postavený Hotel Lomnica, v tom čase najväčší na území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpeľný dom s bazénom a vodoliečbou. V roku 1905 pribudol reprezentačný Grandhotel Praha.

Nad grandhotelom bola vybudovaná umelá sánkarská dráha s dĺžkou 1 172 m a prevýšením 94 metrov. Najrýchlejšie sane sa po nej rútili až 100 kilometrovou rýchlosťou. V tom čase vyrástli aj viaceré športoviská, lyžiarska škola, klzisko a tenisové kurty. Skijőring si našiel miesto aj v Tatrách. Tento obľúbený severský zimný šport mali v priazni najmä návštevníci Grandhotela Praha. Lyžiarov pri tom zapriahli do vleku osedlaných koní a vozili ich po zasnežených cestách alebo prevážali v saniach ťahanými koňmi. Počas 1. svetovej vojny sa niektoré kúpeľné objekty zmenili na dočasné vojenské nemocnice Červeného kríža a ozdravovne pre dôstojníkov. Najatraktívnejším turistickým cieľom sa stala visutá lanovka na Skalnaté pleso, neskôr na Lomnický štít. Požiadavka zriadiť na niektorých z tatranských štítov meteorologickú stanicu, vznikla koncom 19. storočia. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Majstrovstvá sveta 1970 priniesli so sebou ďalší rozvoj. Bola postavená nová kabínková lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorá postupne nahradila starú.

História lanoviek

Lanovka na Hrebienok bola súčasťou realizácie projektu Tatranskej elektrickej železnice a do prevádzky bola odovzdaná v roku 1908. Na prepravu osôb slúžili dve kabíny s jednou vozňovou triedou. Pozemná lanovka Starý Smokovec - Hrebienok prekonávala výškový rozdiel 254 m. Pôvodná trasa pozemnej lanovky úspešne slúžila návštevníkom Vysokých Tatier až do roku 1967. V rámci jej rekonštrukcie po tomto roku boli postavené nové moderné stanice v Starom Smokovci a na Hrebienku. Najnovšia kabínová pozemná lanovka bola uvedená do prevádzky v roku 2007 a zachováva si opäť kyvadlovú sústavu. Stavebnými úpravami nastala zmena v znížení výškového rozdielu staníc oproti pôvodnej vedenej trati o osem metrov na 246 m.

Visutá lanovka z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít bola vybudovaná na popud riaditeľa Štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica Juraja Orságha, ktorý presadil výstavbu už v roku 1936. Slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1941. Trasa lanovky má dve časti: z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso s medzistanicou Štart, ktorá v minulosti plnila štartovaciu funkciu pre sánkarskú a bobovú dráhu ku Grandhotelu Praha. Zaujímavosťou je, že materiál na výstavbu lanovky bol na Skalnaté pleso dovezený koňmi, na Lomnický štít ľuďmi, ktorí na vrchol vyviezli takmer 300 ton materiálu do výšky 2 634 m. Lanovku stavalo približne 70 ľudí z Lendaku, Spišskej Belej a Kežmarku. Jedno montážne lano nieslo vo svojich rukách na štít 36 nosičov. Budovy lanoviek boli vytesané z kameňa použitého z neďalekého kameňolomu. Lanovka bola viackrát modernizovaná, jej posledná úprava je z roku 1992. 

Golf pod Tatrami

Golfový areál Black Stork Veľká Lomnica nadväzuje na golfovú tradíciu Vysokých Tatier. Prvýkrát sa pod Tatrami hral golf v roku 1906, kedy bola Tatranská Lomnica obľúbeným víkendovým miestom hornouhorskej šľachty. Skutočné 9 jamkové ihrisko postavili v rokoch 1908/09. Golf sa vrátil do Tatier v roku 1999 otvorením cvičnej lúky. Prvé profesionálne 9 jamkové ihrisko bolo otvorené v roku 2005 a je súčasťou 27 jamkového golfového areálu.

Štrbské Pleso – Cestovný ruch v najvyššie položenej osade začal do tejto oblasti prenikať koncom 19. storočia. Dôležitú úlohu tu zohrala výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá významne prispela k cestovnému ruchu. Dopravu hostí zo štrbskej stanice k plesu a chatám vykonávali domáci fiakristi a cesta na Štrbské Pleso bola využívaná aj na prevoz ľadu na chladenie nápojov. Ľad sa v zime odvážal zo Štrbského plesa zubačkou. Až 25 vagónov denne prepravila Košicko - bohumínska železnica do Budapešti. Ťažba a predaj ľadu skončil začiatkom 20. storočia, kedy sa novým majiteľom Štrbského Plesa stal štát.

Charakter kúpeľného miesta získalo Štrbské Pleso v roku 1885, kedy vtedajšie ubytovacie zariadenia poskytovali liečebno-balneologické procedúry. V roku 1900 vzniklo na území bývalého rašeliniska tzv. Nové Štrbské pleso. V roku 1906 vybudovala bruselská spoločnosť na brehu jazera Štrbské pleso hotelový komplex, dnešný Grand hotel Kempinski High Tatras. Význam Štrbského Plesa narástol po druhej svetovej vojne, kedy sa jednoduché chaty zmenili na luxusné budovy. Staviteľský boom naštartovali aj Majstrovstvá sveta FIS v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. V tomto období sa modernizovala a elektrifikovala aj ozubnicová železnica – zubačka, ktorá nahradila starú parnú na trase Štrba – Štrbské Pleso.

Zaujímavosťou Štrbského Plesa je, že v minulosti sa na zamrznutej ploche Štrbského plesa odohrali aj niektoré zápasy majstrovstiev Európy v ľadovom hokeji, ktoré sa konali v roku 1925. Na mostíkoch boli organizované majstrovstvá sveta dospelých v rokoch 1935 a 1970, deväť svetových pohárov v skokoch na lyžiach, jedenásť svetových pohárov v severskej kombinácii, pätnásť Kontinentálnych pohárov v skokoch na lyžiach a sedem Kontinentálnych pohárov v severskej kombinácii. V súčasnosti jazero využívajú rekreanti na člnkovanie rovnako ako pred 130 rokmi.

Zdroj:

 

paleolocalities.com; szontagh.eu

Slovensko-poľské Tatry, vyd. Dajama 1998; Slovensko – putovanie po regiónoch, vyd. Dajama 2003;

Štrbské premeny – Z. Kollárová, 2011; Príbeh jednej lanovky (réžia R. Zabloudil, 2005)

Obecný spravodaj 3, roč. XI., august 2008 (Noviny pre občanov Štrby, Tatranskej Štrby a Štrbského Plesa), str.2

Premeny tatranských osád – I. Bohuš st. a ml., vyd. I&B, Vysoké Tatry 2008

Vysoké Tatry v zime 

Vysoké Tatry - trochu inak

Hniezdne

Ak budete na potulkách v Tatrách, navštívite Poprad, Kežmarok a jeho okolie nezabudnite na návštevu obce HNIEZDNE ktoré sa nachádza od Popradu 5O - 60 km, od Kežmarku 30-35 km, alebo budete smerovať do Vyšných Ružbách, Pieninský park alebo do Starej Ľubovne, navštívte túto obec. Určite to stojí za to. Ak tu budete v období novembra a začiatkom decembra, určite si vyberiete rôzne darčeky pre svojich blízkych. Okrem veľmi krásneho prostredia je možné navštíviť prehliadku Nestville Distillery a pred vstupom do areálu výrobňu čokolády, kde sa Vám rozplynú chuťové poháriky. Viď : https://nestvillepark.sk/   toto okolie je veľmi vhodné na turistiku, lyžovanie, ale aj relax. Takže ak pobudnete dlhšie v čokoládovni máte možnosť niečo zhodiť v neďalekých kúpeľoch. V okolí môžete navštíviť Krytú plaváreň v Starej Ľubovni, Dom ľubovnianskeho mešťana , Galéria provinčného domu, Stredoveký vojenský tábor ( všetko v Starej Ľubovni ) Kúpele Ružbachy  ( https://www.ruzbachy.sk/ ) , Skanzen pod Hradom , Ski Park, hrad Ľubovňa ( https://www.hradlubovna.sk/sk/home-sk/ )  svetoznámy kráter Vyšné Ružbachy, Biely Dom v kúpeľoch ,  a tiež rekreačné zariadenie ( https://www.sorea.sk/lubovniansk...ea-lubovna ) a priľahlé kúpele. Myslím, že ubytovanie a stravovanie v tomto zariadení stojí za to .

KEŽMAROK

Mesto sa nachádza v Podtatranskej kotline, v severnej časti podcelku Popradská kotlina, v údolí rieky Poprad. Západným smerom ležia Vysoké Tatry a Kežmarská pahorkatina, východne od Kežmarku sa dvíhajú Levočské vrchy. Mestom vedie železničná trať číslo 185 a cesta I/67, resp. cesta I/66, ktorú tu križuje cesta II/536. Ďalšími okresnými mestami v okolí sú Poprad, vzdialený 14 km juhozápadne, Levoča vzdialená 27 km juhovýchodne, Spišská Nová Ves vzdialená 28 km juhovýchodne a Stará Ľubovňa vzdialená 34 km severovýchodne. Najbližším susedným mestom je 7 km severne ležiaca Spišská Belá. Starý Smokovec – administratívne centrum mesta Vysoké Tatry, je vzdialený 19 km na západ. Najbližšími hraničnými priechodmi sú 33 km vzdialené Podspády a 36 km vzdialená Lysá Poľana spájajúce Slovensko s Poľskom.

Z histórie Kežmarku

Popradskú kotlinu s riekou Poprad od pradávnych čias križovali diaľkové komunikačné trasy. Popri jej prítokoch sa sústreďovalo osídlenie od najstarších čias. K takýmto územiam patrí aj lokalita mesta Kežmarok a regiónu Spiš. Výsledkom výskumov sú získané doklady o prítomnosti predchodcu človeka dnešného typu od čias doby kamennej, ľudu badenskej, otomanskej či halštatskej civilizácie na Spiši. Najmarkantnejšie pamiatky sa v Kežmarku zachovali z obdobia mladšej doby železnej – púchovskej kultúry. Jednou z významných archeologických lokalít je Jeruzalemský vrch, ktorý nesie mnoho známok pravekého osídlenia. Bádatelia tu našli veľké množstvo zlomkov grafitových a hlinených nádob (naposledy v auguste 2016).

Výraznejšie osídlenie je doložené zo záverečného obdobia doby rímskej a počiatku veľkého sťahovania národov na konci 4. a na začiatku 5. storočia. V podtatranskej oblasti prekvitala hutnícka výroba aj hrnčiarstvo. Nálezy dokladujú prenikanie vplyvov germánskych kmeňov aj Slovanov, ktorých hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo a chov domácich zvierat. Postupne vznikali viaceré stredoveké osady a tie sa stali základom budúceho mesta.

Spojením troch sídlisk do urbanistického celku a získaním mestských výsad od uhorského kráľa Béla IV. v roku 1269 vzniklo mesto Kežmarok.

Mesto vzniklo zlúčením slovanských osád s nemeckým osídlením. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske a politické výsady – napr. právo slobodnej voľby richtára, právo konať slobodný výročný trh (1251), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463).

Výhodná poloha mesta urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi pulzujúcim mestom. V 15. – 19. storočí tu pracovalo okolo 40 remeselníckych spoločenstiev – cechov: farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, krajčíri, garbiari, ihlári, zlatníci.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje – v kežmarskom chotári sa odohralo trinásť vojen, z toho jedna – vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Slobodní mešťania odmietali nadvládu hradných majiteľov a búrili sa proti mnohým daňovým poplatkom. Do histórie mesta sa významne zapísali i Rákociho protihabsburgské povstania, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r. 1985 národným kultúrnymi pamiatkami

Medzi najznámejšie pamiatky mesta zaraďujeme neskorogotickú baziliku sv. Kríža, ktorá patrí najväčšie a najkrajšie gotické pamiatky na Spiši. Najstaršie kamenné časti kostola sú z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444 – 1498. Prestavbe pomáhalo mesto a majiteľ hradu – rodina  Zápoľských. Interiér kostola je prevažne gotický – bočné oltáre, krstiteľnica, stallum. Z r. 1518 pochádza renesančná lavica pod veľkým chórom, kde sedela mestská rada s richtárom. Medzi najvzácnejšie časti patrí ukrižovaný Kristus z hlavného oltára, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče.

Pred kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža – Zvonica (1591), ktorá je výnimočne krásnou renesančnou zvonicou na Spiši.

Ďalšími pamiatkami, ktoré sa neodmysliteľne spájajú s Kežmarkom je drevený evanjelický artikulárny kostol. Od roku 2008 je evanjelický drevený artikulárny kostol zapísaný do zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka. Pri príležitosti 500. výročia v roku 2017 bola vydaná poštová známka s vyobrazením barokového organu, ktorá získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen“ v Bruseli.

Nový evanjelický kostol je postavený v eklektickom štýle so zaujímavými orientálnymi prvkami. Nachádza sa v ňom Mauzóleum Imricha Thökölyho, majiteľa hradu a bojovníka za náboženskú slobodu v časoch reformácie.

Nenápadná budova v jeho blízkosti – Lýceum – ukrýva vzácne literárne poklady. Je v nej umiestnená najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe. Knižnica má 150 000 zväzkov kníh , z toho 2 600 kníh zo 16. storočia . Sú to knihy z rôznych odborov a v mnohých svetových jazykoch. V lýceu v Kežmarku pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy – mnohí z nich sa stali významnými slovenskými, nemeckými, maďarskými a či srbskými umelcami, vedcami, politikmi. Medzi najznámejších patrili literáti: Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, Jovan Sterija – Popovič, Jonáš Záborský, Pavol Orságh Hviezdoslav, Ladislav Nádaši – Jégé, Martin Kukučín, Janko Jesenský, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský, politici Imrich Thököly, Artúr Görgey, Matúš Dula, lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander – priekopník röntgenológie v Uhorsku, geografi a historici Dávid Frölich, Juraj Bohuš, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Genersich, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber, filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwartner, prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Aurel Stodola, Jur Hronec atď.

Dominantou mesta je Kežmarský hrad. Hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských – prvá písomná správa o hrade je z r. 1463. R. 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Rôznymi transakciami a zálohovaním sa hrad a nezákonne aj mesto Kežmarok dostalo r. 1579 do rúk rodiny Thököly. Jej štyri generácie sídlili v Kežmarku do r. 1684. Posledným vlastníkom hradu bol Ferdinand Rueber, od ktorého si mesto r. 1702 zakúpilo hrad do svojho vlastníctva. Pôvodnú gotickú pevnosť prestavala rodina Thököly na prepychové renesančné sídlo, v r. 1657 – 1658 postavila v hrade aj barokovú kaplnku. Po prechode do vlastníctva mesta bol hrad využívaný na rôzne podradné účely: sýpky obilia, kasárne, dielne a niekoľkokrát aj vyhorel. Až v 2. pol. 19. storočia sa objavili snahy o využitie hradu pre muzeálne účely, ale múzeum sa po čiastočnej oprave hlavnej veže otvorilo až r. 1931. V r. 1962 – 1985 sa uskutočnila generálna oprava hradu a v súčasnosti slúži celý hradný areál (okrem pivníc) pre expozície miestneho múzea, ktoré dokumentujú vývoj mesta od jeho vzniku až po tridsiate roky 20. stor. Zaujímavé sú expozície o streleckom spolku, o Tatrách a o priekopníkovi röntgenológie v Uhorsku Dr. Vojtechovi Alexandrovi.

V letnej sezóne môžu návštevníci zažiť koncerty, divadelné a filmové predstavenia na nádvorí. Každoročne organizovaný Festival remesiel a ľudovej kultúry EĽRO v Kežmarku ponúka zaujímavé vystúpenia práve v priestoroch hradu.

Kežmarok patrí k najväčším a najkrajším spišským mestám. Množstvo kultúrno-historických pamiatok a priaznivé prírodné podmienky vytvárajú výborné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.

Podrobné informácie o pamiatkach mesta nájdete na: http://www.kezmarok.com, www.ecavkk.sk,http://www.fara-ke...menu.html.

Spracovala: Gabriela Bodnárová

Zdroj: Monografia História Kežmarku do polovice 18. storočia (2012)

Monografia Život v Kežmarku v 13. – 20. storočí (2014)

https://www.kezmarok.com/?Historia-Kezmarku

Orava 

https://photos.app.goo.gl/RUoyPk5gmPBt85Ej8

https://www.visitorava.sk/facebook-instagram/

https://photos.app.goo.gl/RUoyPk5gmPBt85Ej8

• http://www.orava.sk

Na stránke sa pracuje ....

           Vstup do Tatier a Východné Slovensko - tam kde nič nie je ..!!??

Nízke a Vysoké Tatry a celý Gemer, je vstupnou bránou do neskutočne krásnej prírody, máme nesmierne krásne miesta , ktoré nevieme stále ponúknuť nielen naším turistom , ale hlavne cudzincom. Po dvoch rokoch veľkých obmedzení sa začína znova cestovať. Poniektorí brázdia Európu, Áziu a ostatné zahraničné destinácie a pri tom máme naozaj krásnu prírodu a krásne destinácie, kde je čo spoznávať. Jedinou možnosťou aby sa cestovný ruch na Slovensku znova rozbehol je treba dôslednejšia prezentácia Slovenska v zahraničí a hlavne zlepšenie a skvalitnenie služieb . Z vlastnej skúsenosti viem, že veľa Slovákov vyhľadáva zahraničné destinácie práve pre to, že sú tam lepšie služby, za podstatne prijateľnejšie ceny. Ak je cena za týždenný pobyt v Grécku, Turecku, Mallorce, a Dubaji rovnako ako na Slovensku  vrátane leteniek , tak sa treba nad tým zamyslieť. Ale aj štát by mal zvážiť svoju politiku ohľadom podpory cestovného ruchu a dopravy. Ak cestovné do Tatier je tam a späť cca 32 € a do Viedne a Budapešti 14-16 € tam a späť, tak kde sa Slovák vyberie? Prepáčte toto porovnávanie a zamyslenie ale možno s  mojím názorom budete súhlasiť. Ale teraz sa už budem venovať tomu, na čo táto stránka je .

Muránska planina - Muráň - Revúca  - Predná Hora 

Národný park Muránska planina s divokou horskou krasovou krajinou a minimálnymi zásahmi človeka sa nachádza na rozhraní stredného a východného Slovenska. Na vysokom brale stoja legendami opradené zrúcaniny hradu Muráň.

Národný park Muránska planina vyhlásili v roku 1997 na ploche cca 203 ha, s ochranným pásmom 217 ha. Správa národného parku Muránska planina sídli v meste Revúca. Na jeho území sa nachádza množstvo krasových prameňov, ponorov a vyvieračiek, viac ako 300 jaskýň a 15 priepastí. Jej reliéf spestrujú závrty, škrapy, kaňony, skalné veže a skalné okná. Nachádza sa tu najnižšie položená kosodrevina na Slovensku (rastie v nadmorskej výške 750 m n.m.). Prevažujú tu lesy od dubín cez bučiny a jedľové bučiny až po vysokohorské smrečiny.

Rastie tu okolo 1 400 druhov vyšších rastlín. Najvýznamnejšou rastlinou územia je lykovec muránsky (Daphne arbuscula) – endemit a treťohorný relikt Muránskej planiny. Prirodzene sa tu vyskytujú veľké šelmy – vlk obyčajný (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos) a rys ostrovid (Lynx lynx).

Východiskom pre turistiku sú obce Tisovec, Muráň a Červená Skala, medzi atraktívne východiskové miesta pre turistov patria aj Závadka nad Hronom a sedlo Zbojská. Zdroj: DAJAMA, Správa NP Muránska planina

https://novastrba.sk/2021/07/06/...a-zbojska/

Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o. Predná Hora sa nachádza v historickej budove bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga (1861-1948), ktorú plánoval užívať ako svoje zimné sídlo. Vlastná stavba bola začatá v roku 1912 a hrubá stavba dokončená roku 1914. Ferdinand I.,už ako excár, definitívne opustil Prednú Horu v roku 1944 spolu s ustupujúcou nemeckou armádou. Po skončení II. svetovej vojny sa majetok po Ferdinandovi Coburgovi na Prednej Hore dostal pod osobitnú štátnu správu. Po roku 1948 bolo povereníctvom zdravotníctva rozhodnuté objekt na Prednej Hore prebudovať na tuberkulózne sanatórium.

Čo robil bulharský cár Ferdinand Maximilián Karol Leopold Mária Coburg na Slovensku?

Kovová konštrukcia. Na prvý pohľad stará, ale zachovaná. Svojrázna. V Pohorelskej Maši opodiaľ nových domov vyzerá akoby vyrástla spod zeme. A ona zrejme aj vyrástla, lebo keď sa obyvateľov tých domov spýtate, čo to je, nevedia. Alebo sa vám ujdú "hmlisté spomienky" na akéhosi Bulhara, ktorému to tu ktosi postavil. Šesťdesiat rokov dokáže v mozgových závitoch ľudstva zaprášiť aj iné spomienky. Nie však v pamäti Márie Barančokovej. "Je to pylón, výrobok Pohorelských železiarní, ktorý venovali Coburgovi. Coburgovi, nášmu pánu kráľovi. Isteže sa na neho pamätám, veď som chodievala pomáhať tete, ktorá na coburgovskom zámku na Prednej Hore robila kuchárku. Mala som vtedy trinásť či štrnásť rokov, krásny vek. A pán kráľ mal rovnako staré dve dcéry, Nadeždu a Jevdokiju. Princezné. Jedna mala modrú izbu, druhá ružovú. Nesmeli sme chodiť do kráľovských izieb, ale keď pán kráľ nebol doma, preháňali sme sa po celom zámku. Deťom je jedno, či je dakto bohatý alebo chudobný, aj princezné sa chcú hrať. Bol to slušný človek, ten pán kráľ. Nikomu neodmietol pomoc, nechal postaviť veľa kostolov. Aj ten náš, katolícky, kde neskôr Nadeždu a Jevdokiju krstili. Viete, on bol bulharský cár, tam sú ľudia pravoslávni a aj jeho dcéry museli pokrstiť v tejto viere. Potom ich však dal pokrstiť aj v katolíckom kostole," spomína Mária Barančoková. "Veď sa len priznaj, čo si mu urobila," nabáda svoju manželku Viktor Barančok. Mária sa usmeje, bolo to predsa už tak dávno... "Keď prichádzal, vedeli sme, že si stačí kľaknúť a on nám vždy niečo dal. Veď bol kráľ! Nuž, a raz nám nedal nič. Tak sme ho obhádzali blatom. Veru, vtedy nás hnali od zámku! Nič nám však nespravili. Aj choromyseľného chlapca, Paľka Hoľka, s ktorým sa často zabával, nechal po smrti nabalzamovať." Barančokovci spomínajú na svoju mladosť. Na časy, keď sa Mária ešte volala Baranová a netušila, že sa raz vydá za Viktora Barančoka. Ona spomína na detstvo na zámku, jej manžel rozpráva, ako Coburgovci celé desaťročia budovali priemysel na Horehroní. Vysoké pece, hámre, na tie časy moderný priemysel. Kaštieľ v Pohorelskej Maši, veľký park, a dokonca aj vlastnú železničnú stanicu. "Chodievali sem na kočoch. Keď však v roku 1902 dostavali železnicu na trati z Brezna do Červenej Skaly, nechali si postaviť vlastnú stanicu pri kaštieli. Vlak tam stál len vtedy, ak viezol Coburgovcov. Inak nie," hovorí.

Dobrý chlapec zo slušnej rodiny: Ferdinand Maximilián Karol Leopold Mária Coburg. Jednoduchšie, Ferdinand Bulharský. Cár, ktorý sa na Slovensku ocitol v exile. Tí, čo pracovali v jeho službách, už nežijú. V spomienkach osemdesiatnikov však zostal ako živá rozprávka. Náš pán kráľ. Mali vtedy desať, pätnásť rokov a vryl sa im do pamäti. Akoby aj nie, keď patril medzi prvých ľudí, čo sa po tejto krajine preháňali na mercedese. "Bradatý muž, ktorý rozhadzoval medzi nastúpené davy detvákov cukríky a peniaze," povie Ján Dubašák z Telgártu. Čo tam robil, už nie je podstatné, cukríky a drobné mince v pamäti zostali. Kde sa tu však vzal bulharský cár? Odpoveď nájdete na zámku vo Svätom Antone na portréte v očiach Márie Antónie Gabriely Koháryovej. Bola jedinou dcérou Františka Jozefa Koháryho, uhorského vicepalatína a predsedu uhorskej kráľovskej komory, posledného mužského potomka tohto šľachtického rodu. Mária Antónia sa 2. januára 1816 vo viedenskom Dóme sv. Štefana vydala za Ferdinanda Juraja Coburga. Keď o desať rokov neskôr umrel jej otec, všetky koháryovské majetky zdedili Coburgovci. A tých bolo požehnane aj na Slovensku. Mária Antónia mala s Ferdinandom Jurajom štyri deti. Jeden z jej synov sa volal August. Ten sa neskôr oženil s dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa, Clementínou Orleánskou, ktorá bola zároveň aj pravnučkou Márie Terézie. Nuž, a z tohto manželstva sa v roku 1861 narodil vo Viedni ako piate dieťa aj náš Ferdinand Maximilián Karol Leopold Mária Coburg. Jednoduchšie, Ferdinand Bulharský...

Dobrý chlapec zo slušnej rodiny. Coburgovci, nemecký šľachtický rod, už sedeli na belgickom, portugalskom a britskom tróne, dievčatá boli povydávané aj za ruské veľkokniežatá, a tak keď Bulhari v roku 1886 chodili po celej Európe, aby našli svojho budúceho cára, oslovili aj Ferdinanda Maximiliána Karola Leopolda Máriu Coburga. Vtedy mal 26 rokov, bol pekný, múdry a - vzdelaný. Keď ponuku prijímal, dal si podmienku, že s jeho bulharskou korunováciou musí súhlasiť Rusko a Turecko. Stalo sa. V roku 1887 odcestoval do Bulharska a vo Velikom Tarnove ho korunovali za panovníka. V roku 1908 vyhlásil Bulharsko za nezávislý štát a sám sa stal cárom. Bulhari vraj na neho dodnes spomínajú v dobrom, aj keď sa počas prvej svetovej vojny spriahol s Nemcami a po prehratej vojne v roku 1918 abdikoval a odišiel do exilu. Na Slovensko. Chvíľu žil vo Svätom Antone, chvíľu na zámku na Prednej Hore, pobudol aj na zámočku na Pustom Poli, po ktorom nezostali ani len ruiny, videli ho na coburgovskom zámku v Jelšave... A bol to on, kto s prezidentom Jozefom Tisom slávnostne otváral novovybudovanú železnicu z Banskej Bystrice do Hornej Štubne. Bulharský cár na slovenskej scéne.

Cár na drevenom motore: "Pravdaže sa na neho pamätám. Musím, však som najstarší chlap v celej Muránskej Huti," rozpráva 86-ročný Matej Šuhaj. "Veľakrát som ho videl, veď chodieval zo zámku na Prednej Hore k nám dole, do kostola. Na drevenom motore. Celé to auto bolo drevené, aj kolesá. V kostole, ktorý nechal vymaľovať, a dodnes ho nikto nepremaľoval, mal vyhradenú lavicu, kde do dnešného dňa nikto nesedáva. Vždy rozdával cukríky a peniaze, aj mne dal. To viete, bol to pán - prišiel, kedy chcel, odišiel, kedy chcel. Nebol to planý chlap, taký starý pán v sivej peleríne, s čižmami na nohách, s briadkou. Vedľa dnešného kaštieľa na Prednej Hore mal drevený zámoček, kde býval, kým staval nový zámok. Poskupoval pozemky a v štrnástom začal stavať. Kadekto od nás z dediny vtedy u neho pracoval. Vraj sa tu chcel usadiť, lenže ja som potom v štyridsiatom roku narukoval, a keď som sa po štyroch rokoch vrátil z Ruska, Coburg tu už nebol. Zostal len nedostavaný zámok, čo potom prerobili za slovenského štátu na liečebňu."

"Ale kde, ja som Coburga nemohla poznať, veď nemám sto rokov," vraví žena pri starom poľovníckom kaštieli. Bývam tu však tridsať rokov a všeličo som počula. Vraj ho kúpil na nejakej výstave vo Viedni, nechal celý previezť a postaviť tu na Prednej Hore. Ten pamätníček vedľa, to je vraj náhrobok jeho obľúbeného psa. A v zámočku dnes žijú zamestnanci psychiatrickej liečebne. Všeličo sa tu povráva, vraj zo zámku vedie tajná chodba až do Muránskej Hute a dole, kde má psychiatria sklady, mala byť hrobka. Vravia, že tu chcel odpočívať. Ktovie, či by chcel aj dnes, keby vedel, že nad ním je protialkoholická liečebňa!"

"Ľudia na neho radi spomínajú," hovorí Mária Ďurianová, odborná pracovníčka z múzea vo Svätom Antone. "Aj moja mama. Ako dieťa žila pár rokov vo Francúzsku, kde si jej otec našiel robotu. S Coburgom sa stretla tu, pri zámku vo Svätom Antone a prehovorila s ním po francúzsky. Starému pánovi sa veľmi páčilo, že chudobné dievča vie tak dobre cudziu reč, dal jej sto korún, mala zimné topánky aj kabát!"

Bulharský premiér na Slovensku: Mecenáš chudobných alebo nudiaci sa cár v exile? V každom prípade bohatý muž, ktorý vraj ovládal až osemnásť jazykov, slovenčinu nevynímajúc, venoval sa ornitológii, botanike, písal vedecké práce, veľa cestoval. Po Brazílii, Afrike... Rád poľoval a ešte aj ako nevládny starec sa nechal vyniesť do lesa, aby zastrelil hlucháňa, lebo podľa veštby v roku, keď ho nezastrelí, umrie. Muž, vďaka ktorému má múzeum vo Svätom Antone pamiatky, akými sa môže naozaj pýšiť. Napríklad zlatý salónik, svadobný dar Márie Terézie svojej dcére Márii Antoinette, ktorej sestra Mária Karolína, neapolská kráľovná, bola prastarou matkou Ferdinanda Bulharského. Nezdedil ho. Kúpil ho v Paríži na dražbe v 20. rokoch a dnes je vo Svätom Antone. Sú tu aj fotografie z jeho rodinného života, fotografia mŕtveho bulharského cára Borisa. Borisa, Ferdinandovho syna, ktorý prevzal trón po otcovi v roku 1918 a vládol Bulharsku až do roku 1943, keď po stretnutí s Hitlerom umrel za záhadných okolností. Vraj musel umrieť preto, lebo zachránil štyridsaťtisíc bulharských Židov pred nemeckou internáciou. Po jeho smrti prevzala vládu za jeho syna Simeona II. regentská rada, tú potom vystrieľali ruské vojská. Dnes je však Simeon II. bulharským premiérom a v septembri bol na súkromnej návšteve vo Svätom Antone. Pietnej návšteve. O majetky Coburgovcov už dávno nejde, tie prešli do vlastníctva československého štátu už v roku 1928. Teda oveľa skôr ako Ferdinand Bulharský kúpil všetkým zamestnancom zámku vo Svätom Antone vstupenky na vystúpenie Františka Krištofa Veselého. Nič nie je zabudnuté!

Časy sa menia: "Ako by som na neho mohol zabudnúť, keď celý život žijem vedľa jeho kaštieľa!" hovorí Alojz Kováč v Jelšave. "Moja mama ho veľmi dobre poznala, ja som bol chlapec, mal som možno deväť rokov. No a viete, k nemu sa dostať nedalo, vždy ho strážili, keď šiel z kaštieľa do kostola. Tak ako potom Husáka! Tiež tu bol, a tiež sa s ním nedalo zhovárať. Ani fotografovať sa nenechal. Mali sme holiča, Šoltýs sa volal, fotografoval všetko, ale Coburga nesmel. Nebyť Coburgovcov, ktovie, čo by sme tu, v tejto našej Jelšave, mali. Veď zámok dali postaviť, aj Kostol sv. Petra a Pavla približne v tom istom čase, okolo roku 1850. Staval ho chýrny viedenský staviteľ Wünsch. Vraví sa, že na jednom svätom obraze v kostole sú aj tváre Coburgovcov, ale ktovie, či je to pravda. Určite je však pravda, že odkedy Coburgovci odišli, ide kaštieľ dolu vodou. Len sa na to pozrite, čo s ním porobili! Ruina! Za socializmu ešte vyzeral dobre, mal som kľúče od všetkých 110 miestností, musel som vylepovať komunistické heslá do všetkých okien, teraz onedlho spadne. Škoda, že sa staré časy pominuli."

"Škoda, že sa staré časy pominuli," vraví aj Mária Barančoková. Po druhej svetovej vojne už Ferdinanda Maximiliána Karola Leopolda Máriu Coburga na Slovensku nikto nevidel. Pred prichádzajúcim frontom ušiel do Viedne, odtiaľ do Nemecka, kde v roku 1948 ako osemdesiatsedemročný umrel. Pochovali ho v rodinnej hrobke Coburgovcov vedľa rodičov. Údajne v dvoch rakvách, drevenej i cínovej, lebo do poslednej chvíle veril, že raz bude odpočívať na zámku na Prednej Hore. Pán kráľ umrel. Prehrmel aj socializmus. Spomienky sa však vracajú. "Princezné Nadežda a Jevdokija tu už dva- či trikrát boli," hovorí Mária Barančoková. "Susedia mi vraveli, že u nich búchali na dvere, že sa so mnou chceli stretnúť. Lenže ja som práve nebola doma."

 

PETER KUBINYI, PLUS 7 DNÍ

https://olup-prednahora.sk/expozicia/

                                                                                                      Banskobystrický kraj a Košický kraj

https://goo.gl/photos/Vk4EpbZFRvondWea8

Revúca a okolie 

Muránska planina má charakter náhornej pahorkatiny s krasovými prvkami. Je súčasťou spišsko-gemerského krasu. Okraj planiny tvorí prudké 200-600 m zrázy. Najvyšší vrchol je Kľak (1409 m.n.m.) V období SNP boli krasové jamy na Veľkej lúke zasypané a lúka bola využívaná ako povstalecké letisko. Dnes sa tu nachádza žrebčín a horáreň. Odporúčame nasledujúcu túru: Nástup z obce Muráň po červenej a modrej na Muránsky hrad. Je to pomerne náročné stúpanie s výškovým rozdielom asi 500 m. Pri hrade je prameň, chata v štýle poľovníckeho kaštieľa. Z hradu je nádherný výhľad do Muránskej doliny. Po modrej sa dostanete na Dlhú luku s pamätníkom SNP a lietadlom. Tu sa modrá napája na červenú- Rudná magistrála a po nej vľavo k Ľadovej jame na Muráni. Cesta je pohodlná a vôbec si neuvedomíte, že ste vo výške 1000 m.n.m. Ďalej môžete pokračovať na Nižnú Klakovú, odtiaľ potom po žltej až na Stožky. Tu sa nachádza komplex starých opustených budov, poľovníckych chát , mlyna a pod. Je to krásna romantická dolina. Odtiaľto sa dá pokračovať po žltej od sedla Burda a späť po červenej na Sivákovú a križovatku so zelenou. 

REVÚCA
Mesto Revúca sa rozprestiera v srdci historického Gemera, v malebnom prostredí juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na rozhraní Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov, v blízkosti Národného parku Muránska planina.

 
S osídľovaním územia mesta sa začalo začiatkom 14. storočia. Donedávna sa tradovalo, že najstaršou zachovanou písomnou zmienkou o Revúcej je listina z roku 1357, v ktorej sa rieši spor o časť poľa medzi Revúcou a obcou Muránska Dlhá Lúka, ale originál tejto listiny nie je dodnes známy. Za doteraz najstaršiu zachovanú písomnú zmienku sa považuje portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427. Ako mesto sa Revúca prvý krát spomína v roku 1557 v urbári Muránskeho panstva.

 

Pôvod súčasného názvu mesta môžeme hľadať v pomenovaní podľa tečúcej bystriny, ktorú dnes poznáme pod názvom Zdychava. Tento názov slovanského pôvodu, ktorý vychádzal zo základu slova revať a vystihoval vodu revúcu a valiacu sa, mesto definitívne získalo v roku 1930.

 

Súčasný erb mesta pripomína viac ako pol tisícročnú tradíciu železiarstva. Na štíte s červeným podkladom sú skrížené strieborné  náčinia, vpravo kliešte s previazaným remeňom na konci ich rukovätí a vľavo kladivo prestrčené cez rukoväte spomínaných klieští. K pôvodnému stredovekému erbu ak sv. Quirinovi ako k svojmu patrónovi sa mesto natrvalo vrátilo v roku 1996.

 

 

 

Z hľadiska územnosprávneho členenia mesto patrí do juhovýchodnej časti Banskobystrického kraja a zastáva úlohu administratívno-správneho sídla okresu Revúca. Sídelný útvar Revúca sa skladá z dvoch katastrálnych území (k. ú. Revúca a k. ú. Revúčka) a hraničí so šiestimi obcami. Geografické súradnice mesta sú 48 ° 41'1 "S a 20 ° 6'52" V. Najvyšším bodom územia je vrch Kohút v nadmorskej výške 1 409 m a najnižším bodom je intravilán mesta (318 m n. m.). Cez územie preteká vodný tok Muráň, s ľavostranným prítokom Zdychava, ktorý zbiera vody z krasových prameňov Muránskej planiny a južných svahov Kohúta. Mesto s rozlohou 38,87 km² a počtom obyvateľov 12 161 (r. 2016) patrí medzi malé mestské sídla. V roku 2015 sa v Revúcej koncentrovalo 30 % obyvateľstva okresu a hustota obyvateľstva mesta dosahovala 318 obyvateľov na km².

Gemerská Polomka, Henckovce

https://gotickacesta.sk/tag/henckovce/

 Počiatky existencie našej obce siahajú do polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1282. Sprvu tu existovala jedna dedina s názvom Poloma, ktorá sa ku koncu 14. storočia rozdelila na dve samostatné obce. Jedna dostala názov Veľká Poloma, druhá bola Malá Poloma.

 

Symbolom Veľkej Polomy je pečať, ktorej reliéf sa zachoval v pomerne dobrom stave. Na štíte stojí na pažiti biskup, symbolizuje ho biskupská berla v pravej ruke a mitra na hlave. Na chrbte má plášť a vpredu na ornáte zreteľný kríž. Ľavú ruku má v bok.

 

 

 

Symbolom Malej Polomy je okrúhla pečať. V strede jej vnútorného poľa sa po celej jeho výške nachádza z dolnej časti vyrastajúci latinský kríž s ukrižovaným Kristom. V pravom výseku je pod ramenom kríža zobrazený kostol s vežou a polmesiac. Na ľavej strane sú dva listnaté stromy a nad nimi hviezda. Pečať pochádza z roku 1541. 

 

Obidve obce patrili plešiveckým Bebekovcom, od konca 16. storočia patrili panstvu Krásna Hôrka. Gemerská Poloma vznikla spojením samostatných obcí Malej a Veľkej Polomy 1.1.1958. 

Miestne obyvateľstvo sa už v stredoveku živilo pálením dreveného uhlia, zhotovovaním šindľov, obchodovaním, pastierstvom, drevorubačstvom a furmančením. Povozníctvo tu zapustilo hlboké korene, obcou viedla historická cesta spájajúca poľské soľné bane s celým Uhorskom a Európou. Od vybudovania železnice značná časť obyvateľov pracovala v doprave. 

Vznik názvu Poloma má podľa rozprávania obyvateľov viacero prameňov. Jeden z nich hovorí: Kedysi dávno sa nad obcou prehnala veľká prietrž mračien so zúrivým vetrom. Spôsobila také veľké škody, ktoré zmyli ľudské obydlia nachádzajúce sa na Lehôtkach. Tí čo prežili sa presunuli na terajšie miesto k sútoku Súľovského potoka a rieky Slanej. Na pamäť nešťastia dali obyvatelia novej osady názov Poloma. 

V roku 1557 bola obec obsadená Turkami, ktorí vpadli do obce cez kopec Turecká od Štítnika. Obec bola postihnutá rozsiahlymi požiarmi:
1863 – takmer celá Malá Poloma vyhorela
1888 – Malá Poloma vyhorela, ostali len tri domy
1893 – vyhorelo 45 až 50 domov s maštaľami a stodolami
1908 – vyhorela celá Malá Poloma a novopostavená škola.
V rokoch 1873 a 1875 zúrila v dedine cholera – len v roku 1873 zomrelo viac ako 150 ľudí.

Vo vojne občania pomáhali partizánom. Dedina bola obsadená Nemcami. Najviac sa Polomčania vyznamenali v SNP. Nešťastnou udalosťou v SNP bola havária sovietskeho lietadla Douglas 17, ktoré havarovalo pri obci 16. októbra 1944 o pol jedenástej v noci na kopci Flós. Z posádky zahynuli osemnásti vojaci a len traja sa zachránili. Malá a Veľká Poloma boli oslobodené 23. januára 1945 jednotkami štvrtej rumunskej armády bojujúcej vo zväzku druhého ukrajinského frontu.

Galanta

 

Niekoľko kilometrov od Bratislavy smerom na juh približne 50 kilometrov sa nachádza okresné mesto Galanta, oprávnenie môžeme toto mesto pomenovať aj mesto Esterházyovcov významného šľachtického rodu ktorý mal veľký vplyv na všetky udalosti v rámci rakúsko-uhorska. Pre oblasť Galanty sú charakteristické veľmi dobré klimatické podmienky okolité roviny a prírodné brehy riek na prechádzky na jazdu na bicykli alebo na kone najstaršia písomná zmienka v Galante sa zachovala v listine ktorá bola napísaná z príkazu Kráľa Belu IV. v rokoch 1237 až 1240 a opisuje majetky pánov. Dôležitým medzníkom v histórii mesta je rok 1421 kedy Esterházyovci nadobudli časť Galanty a dlhé roky udávali smer i tempo rozvoja mestečka, ktorého názov priradili aj k menu svojho rodu. ( de Galantha )  Esterházyovci boli uhorský šľachtický rod ktorý sa zaoberal chovom a obchodovaním s dobytkom. František spoločný predok Esterházyovcov zdedil galantskú kúriu ) s pozemkami po svojej matke Olona Bešenyi  a po sobáši so Žofiou Illešhazy  sa usadil v galantskom renesančnom kaštieli ktorý dal postaviť okolo roku 1600. František začal ako prvý používať predikát “de Galanta”,  s manželkou mali spolu 13 detí z ktorých dvaja Daniel a Pavol sú stavitelia dnešného neogotického kaštieľa. Bratia sú zároveň zakladateľmi Česneckej a Zvolenskej vetvy rodu. Starší brat Mikuláš sa usadil v Rakúsku kde založil takzvanú fraknóovsku  vetvu rodu . Stal sa palatínom a jeho syn Pavol prvý sa v roku 1687 stal prvým kniežaťom rodu galantských Esterházyovcov. Pavla tiež považujú za zakladateľa majetku moci a vplyvu tohto významného rodu.  Neoddeliteľnou súčasťou Galanty  sú kultúrno-historické pamiatky medzi najvýznamnejšie patria dva kaštiele ktoré dali postaviť Esterházyovci približne v rovnakom období. Starší a menší takzvaný renesančný  sa nachádza na Esterházyovcov ulici, Bol postavený okolo roku 1600 Františkom Esterházym počas stáročí prešiel niekoľkými prestavbami od roku 1992 slúži ako kultúrny stánok mesta a s reprezentačnými a výstavnými priestormi, kde sa možno zoznámiť s históriou Galanty i okolia, je tu tiež umiestnená obradná sála reprezentačná miesto primátora a klenuté priestory suterénu sa využíva na podujatia komorného kultúrno spoločenského charakteru. Kaštieľ je otvorený pre verejnosť od utorka do soboty.  V budove bývalej banky z roku 1915 sídli Vlastivedné múzeum Vzniklo v roku 1969 a dokumentuje vývoj mesta a regiónu s užšou špecializáciou na tradíciu mlynárstva v povodí Malého Dunaja a obdobného toku Váhu v roku 2014 sa múzeum predstava verejnosti vo vynovených priestoroch a získal tiež ocenenie múzeum  roku 2014 .Vlastivedné múzeum sa nachádza na ulici Hlavná 976/ 8 . V strede  mestského parku sa týči mladší a väčší neogotický kaštieľ jedno z najhodnotnejších stavieb regiónu. Dali ho v  roku 1633 postaviť bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako renesančný opevnený objekt. V roku 1729 bol prestavaný v barokovom slohu, dnešnú podobu nadobudol v roku 1861 po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym ktorý sa inšpiroval romantickou anglickou gotikou. Rodina Jozefa Esterházyovcov obývala kaštieľ ako posledná a jej členovia sú pochovaní v kaplnke na cintoríne v Galante. Architektonický prvok tohto kaštieľa gotická veža sa stala základom pre vytvorenie mestského erbu. V roku 2011 dostalo  Severné krídlo kaštieľa novú tvár a dnes slúži ako výstavný pavilón, na nádvorí kaštieľa sú organizujú mnohé spoločenské a kultúrne podujatia koncerty a mestské oslavy v severnej časti a Severnej veže sa môžeme občerstviť v tematickej kaviarni a s vinárni môžeme obdivovať aj krásne obrazy predkov Esterházyovcov a dozvedieť sa o viac o ich živote. Rozsiahly park okolo kaštieľa je najväčšou súvislou zelenou plochou v meste je tu množstvo  starých hodnotných drevín. Súčasťou mestského parku je pamätník hudobného skladateľa Zoltána Kodálya ktorý mesto preslávil v kompozícii tancov, v blízkosti parku je umiestnená aj busta speváka Karola Duchoňa rodáka Galanty Južná veža neogotického kaštieľa la je pýchou mesta už viac ako 380 rokov a patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie pamiatky celého regiónu, po západnej veži je teraz v plnej kráse zrekonštruovaná aj Južná veža ktorá sa stala súčasťou mestského erbu a pýši sa ocenením Fénix kultúrna pamiatka roku 2022 cena nadácie Slovenský plynárenský priemysel obnova južnej veže kaštieľa bola dokončená koncom roku 2021 v priestoroch bola zriadená expozícia “Galanta náš a na špirála storočiami”  ktorá približuje kaštieľ návštevníkom z rôznych oblastí historickej stavebnej kultúrnej oblasti.

Do histórie musíte prejsť  125 schodov.  Pri južnej veži kaštieľa bola v roku 2022 zriadená prvá turistická informačná kancelária mesta ktorá návštevníkom poskytuje informácie o pamiatkach, atrakciách a podujatiach  mesta Galanta.  Neogoticky kaštieľ je dominantou mesta a jeho veža je súčasťou mestského erbu, boli majetkom rodu Esterházyovcov. Do roku 1990 bol sídlom vlastivedného múzea. Po komplexnej rekonštrukcií  severného krídla kaštieľa bola táto časť septembri 2011 odovzdaná do prevádzky a v súčasnosti sa využíva ako galéria spolu s historickým parkom.  Koncom októbra 2018 bola v priestoroch galérie zriadená pamätná izba Zoltána Kodálya,  skladateľa a hudobníka ktorý v Galante strávil svoje detstvo život našom meste bol inšpirovaný k  zloženiu diela Tance z Galanty a v roku 1945 mu bolo udelené čestné občianstvo mesta Galanta v novembri 2019 bola v priestoroch sprístupnená pamätná izba Karola Duchoňa rodáka z Galanty ktorý sa preslávil ako spevák populárnej hudby a v roku 1974 získal zlatú bratislavskú lýru za skladbu Zem pamätá. Súčasťou starého cintorína na Bratislavskej ulici je neogotická pohrebná Kaplnka rodu Esterházyovcov bola postavená v roku 1871  rovnako stará ako samostatná Kaplnka a kameň a barokové plastiky sv. Petra a sv. Pavla z roku 1741 rímskokatolícky kostol svätého Štefana kráľa na Hlavnej ulici je momentálna dvojdverová klasicistická stavba s barokovými prvkami Kostol bol postavený v rokoch 1797 - 1800 v jeho interiéri vyniká  vzácny barokový oltár ktorý pochádza z hodnotného pôvodného zariadenia zo zbúraného barokovej kaplnky z roku 1711 zaujímavosťou je aj renesančná Tumba Ladislava Kubínyiho zo 16 storočia. Mesto je bohaté na kultúrno spoločenský život. Na  bohaté kultúrne historické a športové tradície Galanty nadväzuje veľké množstvo rôznorodých podujatí pre obyvateľov a návštevníkov mesta všetkých vekových skupín. Do ich organizovania sa svojou činnosťou zapájajú, kultúrne inštitúcie ,organizácie,  združenia a rôzne centrá pôsobiace na území mesta a blízkom okolí.  Najpestrejšie možnosti pre kultúrne využitie voľného času poskytuje občanom Mestské kultúrne stredisko ktoré prevádzkuje aj digitalizované 3D kino Mestské kultúrne stredisko sa nachádza na Mierovom námestí 942/3 . Najnavštevovanejším podujatiam v Galante sú galantské  trhy .Sú to trojdňové oslavy spojené nákupmi, zábavou oddychom. Konajú konajú  sa každoročne spravidla koncom druhého augustového týždňa. Ich tradícia usporiadané a siaha až do 17. storočia kedy cisár Ferdinand II. v roku 1635 udelil v Galante Trhové privilégium na konanie dvoch výročných jarmokov. V rámci športových podujatí je veľmi známy beh Galantou -  Beh oslobodenia je masová bežecká súťaž v ktorej prvý ročník sa konal v roku 1981 na počesť oslobodenia mesta . Z jarného behu sa stala obľúbené medzinárodné podujatie pre mužov ženy a deti. Bežci  si si môžu užívať krásy v centre mesta asi 2000 m beh, každým rokom sa počet bežcov zvyšuje a  podujatie sa rozrastá a teší sa veľkej obľube. Od roku 1997 zaznievajú koncerty vážnej hudby pravidelne na jeseň aj v Galante pod názvom Galantské hudobné dni, tento hudobný festival vznikol na počesť 40. výročia založenia Základnej umeleckej školy Jozefa Haydna  a počas uplynulých rokov si získal obľubu divákov rôznych generácií . Ak  máte radi spev nevynechajte celoslovenskú prehliadku zborového spevu na počesť hudobného skladateľa pedagóga  Zoltána Kodálya ktorý istý čas v Galante  žil a pôsobil v Mestskom parku pri neogotickom kaštieli sa nachádza busta Zoltána Kodálya a na budove železničnej stanice kde žil je umiestnená pamätná tabuľa. V meste je aj po ňom pomenovaná ulica ,Základná škola a gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským . Veľmi zaujímavou návštevou môže byť Promitor Vinorum  v Galante ponúka kvalitné vína všetkým milovníkom vína už štvrtý  rok víno sa nevyrába ale tvorí či už vám pohľad padne na najlepšie červené víno, vyhľadávané biele suché alebo lahodné ružové víno v ponuke vín nájdete to najlepšie čo vinice z juhoslovenskej oblasti dokážu ponúknuť hrdosť a úcta k regiónu sa prejavuje pracovného vinohradoch pri Šárde, kde  na troch hektároch je už 25 rokov vinohrad. Pestujú  sa  na odrody vhodné pre miestny región A to Rizling vlašský , Rizling rýnsky,  Devín a Dunaj , vinárstvo sa nachádza v priemyselnej časti mesta je ideálnym miestom pre súkromné podujatia vo svojich novovybudovaných priestoroch ponúka tiež organizované skupinové ochutnávky spojené s návštevou pivnice špecializovaná predajňa je pre návštevníkov otvorená počas pracovných dní od 9. do 16. hodine. 

Esterházy Galanta Wine and Coffee počas svojho pobytu v Galante by ste sa určite nemali vynechať návštevu kaviarne vinárne a novootvorenej reštaurácie Estzerházy  v krásnych priestoroch neogotického kaštieľa sa ocitnete v dobe renesancie baroka či neogoticky pri výbornom jedle káve a zákuskov môžete obdivované portréty členov rodu Esterházyovcov a dozvedieť sa o histórii mesta a jednotlivých členoch.

V renesančnej  v budove z  roku 1633 máte možnosť ochutnať výborné Vína z o. Vináreň je miestom mnohých podujatí oslavy výročí, rodinné či firemné stretnutia koncerty besedy školenia sa tu konajú skoro každý týždeň .

Termál centrum Galandia bublinky, teplá voda, masážne trysky a nekonečný Relax Termál centrum Galandia si prídu na svoje všetci, deti sa vybláznia , dospelí sa odreagujú v horúcej vode a všetci dokopy si užijú skvelú zábavu. Novinkou roku 2022 je okrem obnovenej strechy a dizajnu kúpaliska je takzvaný sprej park na ktorom sa deti užijú zábavu a osvieženie v letných mesiacoch návštevníkov čaká kopec zábavy a sprievodných programov v letných mesiacoch sú pripravené denné tábory diskotéky koncerty a reálne možné si rezervovať na oslavy firemné a športové podujatia dôležitý oznam treba si overiť či uvedené zariadenie funguje nakoľko z dôvodu podstatne vyšších prevádzkových nákladov na prevádzku tohto zariadenia sa plánuje uzatvorenie tohto rekreačného zariadenia. 

Úspešnému rozvoju športu v Galante prispieva dobre vybudovaná základňa ihriská a športoviská na individuálne alebo kolektívne športovanie sú pripravené ihriská na štadióne športová hala krytá plaváreň bude olej gymnázia fitness centrá tenisové ihriská slávnych telocvične v objektoch škôl a nespočetné množstvo menší hryz medzi ktorými nájdete už aj dnes veľmi populárne workoutové zariadenie.

Na Striebornom jazere Ranč na Striebornom jazere  je areál dýchajúci westernom a prírodnou s dvoma jazerami s možnosťou rybolovu, jazdeckou školou, tematickou reštauráciou a detským ihriskom. Tí ktorí túžia mať miesto  ako na dlani, môžu navštíviť unikátnu vyhliadkovú vežu ktorá je jedinečná nielen svojím výhľadom ale aj falošnými schodmi,  areál ponúka aj ubytovanie, celodenné stravovanie , priestory pre rodinné a firemné podujatia a detské tábory obľúbený rekreačný areál pre milovníkov rybolovu a vodných športov.

Vodné dielo Kráľová Kaskády sa nachádza cca 4 km od Galanty poskytuje výborné podmienky pre niektoré vodné športy, boarding , vodné lyžovanie alebo jazdu na vodnom skútri pri hrádzi  sa nachádza 5 km  cesta ideálna pre cyklistiku alebo jazdu na kolieskových korčuliach, okrem tohto zariadenia neďaleko Galanty sa nachádza aj vodný  areál Vincov les. Vincov les je obmedzené využívaný v zimnom období kedy slúži krytá hala, ale počas letných mesiacov je tu naozaj množstvo bazénov ktoré sa dajú využívať na relax a športovanie.

Veľká Domaša - Kvakovce - Hotel Zelena Lagúna 

Veľká Domaša je pýchou východného Slovenska. Má rozlohu 15 km2 a zadržiava vodu s objemom 185 mil. m3. Nádrž vznikla kvôli nedostatku pitnej vody, ale o priehradu každoročne prejavujú záujem milovníci kúpania, vodných športov a vďaka množstvu rýb sa Domaša teší aj obľube rybárov.

K jej príťažlivosti okrem prekrásneho prostredia a tichých zákutí nemalou mierou prispieva aj čistá, modrozelená voda s vynikajúcou samočistiacou schopnosťou, v ktorej žije 23 druhov rýb.

Na brehoch jazera sa nachádza päť rekreačných stredísk – Dobrá, Poľany, Holčíkovce, Nová Kelča a Vaľkov. Každé stredisko ponúka možnosť ubytovania v hoteloch, penziónoch alebo stanovanie v kempingoch. Nájsť tu možno upravené pláže, požičovne športových potrieb, ihriská, reštaurácie a občerstvenia. Veľmi navštevovaná je nová umelá pláž s kamennou hrádzou v stredisku Nová Kelča. Keďže Veľká Domaša s teplotou vody 23°C patrí medzi najteplejšie priehrady na Slovensku, dobré podmienky tu nájdu najmä milovníci windsurfingu a plávania. V letných mesiacoch pulzuje vo väčšine stredísk rušný nočný život spojený s diskotékami a rôznymi kultúrnymi podujatiami. Prevzatý text z verejných zdrojov.

464 km od Bratislavy, 245 km od Banskej Bystrici a 75 km od Košíc sa nachádza krásna oblasť pre relax a turistiku. Tí čo niekedy tvrdili, že na východe nič nie je , veľmi sa mýlia. Po potulkách po Slovensku som sa osobne presvedčil, že Východné Slovensko a aj táto oblasť má čo ponúknuť, a aj služby sa tu podstatne zlepšili. Osobne som navštívil hotel Zlata Lagúna a poviem Vám pre mňa to bol krásny zážitok . 

https://www.severovychod.sk/vyle...lka-domasa

https://www.domasacity.sk/

https://www.domasacity.sk/kvakov...-dobra.htm