SLOVENSKO Hore Dole

Ako každý z Vás sa radi vraciate časom späť. Aj ja som sa rozhodol zaspomínať, ale aj doplniť nové cesty po SLOVENSKU . Budem tu prispievať priebežne. Ale dúfam, že sa nenahneváte ak príspevky nebudú usporiadané podľa abecedy a podobne.

Nemečky a Prašice - Duchonka Určite zvažujete v tomto tropickom počasí kde ísť. Jednou s možnosťou sú je stráviť voľný čas na Duchonke neďaleko obcí Nemečky, Prašice , Duchonka .Nemečky - bola osídlená v neolite. Na území dnešnej obce je archeologicky doložené sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry a slovanské mohylové pohrebisko zo 7.-8. storočia. Obec vznikla v chotári obce Prašice. Je doložená z r. 1359 ako Nemechke. Neskoršie doložené názvy sú: Nemecžky (1773), maď. Nemecske. Obec patrila ku kráľovským majetkom, v 16. storočí Újfalussyovcom a od r. 1641 Berényiovcom, časť vlastnili zemianske rodiny. V 19. storočí tu mali majetky Nemeshegyiovci. V r. 1715 mala vinice a 15 domácností, v r. 1787 44 domov a 299 obyvateľov, v r. 1828 40 domov a 281 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Za I.ČSR pracovali aj v lesoch a odchádzali na sezónne práce. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť Je známa viacúčelovou vodnou nádržou, lesmi bohatými na huby. Poskytuje veľké možnosti chalupárenia a rekreácie . D

Prašice. Obec severozápadne od Topoľčian pri severozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny pod východným úpätím Považského Inovca v zníženine popri Železnici v oblasti ústia potoku Potôčky do nej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom (pestovanie viniča, lúky, pasienky, chov dobytka) a remeselnou výrobou (hrnčiarstvo, rezbárstvo, krajčírstvo, obuvníctvo). Ku kultúrnym pamiatkam obce patria: pôvodne gotický rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba zo 16. storočia v roku 1760 barokovo upravený, socha sv. Jána Nepomuckého (1729), kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na cintoríne (okolo 1820) a v lesoch na Duchonke stojaci romantický kamenný poľovnícky zámoček Haupt-Stummerovcov s historickou záhradou okolo neho (arch. Leopold Bauer, 1931; verejnosti neprístupný).

Duchonka. Vodná nádrž severne od Prašíc pri severozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny pod východným úpätím Považského Inovca, vybudovaná na potoku Železnica v druhej polovici 20. storočia, a rekreačná oblasť v jej lesnatom okolí. Podnikové aj súkromné objekty boli vybudované prevažne v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Pôvod názvu pravdepodobne súvisí s ťažbou a spracovaním železnej rudy vo vysokých peciach. Oblasť poskytuje najmä letnú rekreáciu pri vode, turistiku, cykloturistiku, rybolov, vodné športy, je miestom konania festivalov.

Veľkotopoľčianska priemyselná úzkorozchodná železnica. Poľná a lesná dráha vybudovaná v rokoch 1911 – 1916 z Topoľčian do hôr Považského Inovca, prepájajúca aj rôzne miestne výrobné podniky. Prevádzku začala v roku 1913; začínala v areáli parnej píly a parketárne v Topoľčanoch; dosiahla dĺžku viac ako 45 km s rozchodom 760 mm. Vybudovala ju akciová spoločnosť Adolf Schmitt a spol. so sídlom v Bošanoch, ktorej hlavným akcionárom bol barón Leopold Haupt-Stummer, majiteľ veľkostatku v Tovarníkoch. Dopravovala drevo, kameň, seno, dubovú kôru, dobytok, poľovnícke trofeje, ondatry chované na farme na Kulháni, ale aj ľad narúbaný v zime na kulhánskom rybníku či rôzne poľnohospodárske produkty medzi majermi a liehovarmi Stummerovho veľkostatku a tovarníckym cukrovarom, ako aj cestujúcich. Pod osadou Duchonka sa delila na dve trasy – jedna viedla k hájovni Kulháň a druhá pod Panskú javorinu, vrch v Považskom Inovci. Pre nerentabilnosť bola dráha v roku 1964 zrušená. V lesoch sú miestami zachované úseky násypov a zvyšky mostov, priepustov a p. Časťou trasy v údolí nad Duchonkou dnes vedie lesnícky náučný chodník Duchonka – Kulháň.

Prírodná rezervácia Čepúšky. Chránené územie severozápadne od Nemečiek na okraji Bánovskej pahorkatiny (časti Podunajskej pahorkatiny) pod úpätím Považského Inovca vyhlásené na svahoch okolo Vrábeľky v roku 1988 na ochranu na Slovensku už ojedinelých rastlinných spoločenstiev bezkolencového brezovo-dubového lesa, nadväzujúcich na dubové kyslomilné – druhovo chudobnejšie – lesné spoločenstvá.

Kulháň. Podhorská osada v Bánovskej pahorkatine (časti Podunajskej pahorkatiny) asi 2 km západne od obce Zlatníky, ku ktorej patrí (pozri samostatné heslo). Názov pochádza z čias stredovekého osídľovania nemeckými kolonistami – z nem. kühl (chladný) a hain (háj). V praveku sa tu v náplavoch tokov, prichádzajúcich z kryštalinika Považského Inovca, ryžovalo zlato, čo dokumentujú ťažobné polia s haldami a pingami či miestne názvy (Štoliny). Tieto pozostatky ťažby zlata, tu dokonale vyťaženého, majú obrovské rozmery (objem vyše 4 miliónov m3). V 17. storočí bola osada znovu osídlená a vznikol tu majer so salašom, neskôr vodný mlyn, pálilo sa tu drevné uhlie, vznikla tu sklárska huta, rybník, viedla sem lesná železnica, fungovala tu i škola. Okolité lesy boli poľovným revírom. Nachádzala sa tu tiež zvernica jelenej zveri baróna Haupt-Stummera, ktorý tu v roku 1931 založil farmu na veľkochov ondatier amerických.

Prírodná rezervácia Kulháň. Chránené územie západne od obce Zlatníky na okraji Bánovskej pahorkatiny (časti Podunajskej pahorkatiny) pod úpätím Považského Inovca vyhlásené v priestore osady Kulháň, miestnej časti Zlatník, v roku 1972 na ochranu jednotlivo a v skupinách rastúcich dubov, pozoruhodných vysokým vekom (300 – 600 rokov), mohutným vzrastom a estetickým vzhľadom. V rezervácii sa nachádza okolo 160 stromov s obvodom nad 200 cm. Rezervácia je tiež biotopom vzácnych druhov hmyzu a vtáctva. V rokoch 1984 – 2014(?) existoval neďaleko s podobným predmetom ochrany chránený areál Okšovské duby.

Zlatníky. Obec pri juhozápadnom okraji Bánovskej pahorkatiny (časti Podunajskej pahorkatiny) pod úpätím Považského Inovca v doline potoka Livina. Prvá písomná zmienka o osade Zlatnik je z roku 1390. Z územia dnešnej obce pochádzajú jedny z najstarších indícií o ťažbe zlata na území Slovenska – z náplavov tu zlato ryžovali už Kelti. Zlato sa ryžovalo ešte aj v 13. – 14. storočí (ďalšie info v hesle Kulháň). Neskôr sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom a remeselnou výrobou (kováči, tkáči, hrnčiari). Okrem obilných mlynov tu pracovali aj dve sklárske huty, využívajúce bohaté zdroje hlavných potrebných surovín – dreva a kremeňa. Staršia, Sklárska huta grófov Traunovcov v Zlatníkoch, postavená v roku 1809 hlboko v horách Považského Inovca pod Panskou javorinou na hornom toku Chotiny asi 7 km západoseverozápadne od Zlatník, vyrábala duté a tabuľové sklo. Okolo nej tu na dne hlbokej doliny v oblasti ústia Hutného potoka do Chotiny vznikla horská osada Stará Huta v čase najväčšej prosperity až s vyše 130 obyvateľmi, kde okrem huty, brusiarne, stupy, skladov a obytných domov stála i krčma a kaplnka. Skláreň po roku 1839 pre ťažké horské životné podmienky zanikla a pripomínajú ju miestopisné názvy. Druhá sklárska huta – v osade Kulháň západne od Zlatník – vyrábala v rokoch 1865 – 1890 rôzne druhy skla: fľaše a poháre z číreho i farebného skla, hračky, ozdoby, sklo laboratórne, tabuľové i luxusné, brúsené aj ryté (lustre, lampy a i.). V obci stojí drevená zvonička (1984) a kostol Panny Márie Kráľovnej (1993).

Panská javorina (943 m n. m.). Vrch v severovýchodnej časti Považského Inovca, tretí najvyšší v pohorí, západne od obce Zlatníky. Tvorí mohutnú prevažne lesnatú rázsochu, s vrcholom mierne „vysunutým“ z hlavného rozvodného hrebeňa pohoria k východu, budovanú metamorfovanými horninami kryštalinika (amfibolity, ruly). V roku 2010 bola na vrchole vybudovaná 16 m vysoká drevená rozhľadňa. Vrcholová oblasť je križovatkou viacerých turistických trás. Najkratšia výstupová trasa vedie z osady Kulháň, miestnej časti Zlatník (3 h, 7 km, prevýšenie 620 m).

Podunajská pahorkatina. Rozsiahly geomorfologický celok v juhozápadnej časti Slovenska medzi Pezinkom a Trstínom na západe, Šahami a Štúrovom na východe, Sencom, Sereďou, Novými Zámkami a Dunajom na juhu s jazykovitými výbežkami k severu pozdĺž riek k Novému Mestu nad Váhom, Bánovciam nad Bebravou, Zlatým Moravciam, Pukancu a Sebechlebom, tvoriaci severnú a severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Na juhu susedí s Podunajskou rovinou, na západe ju ohraničujú Malé Karpaty a Považské podolie, zo severu do nej prenikajú ďalšie jadrové (Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tribeč, Hornonitrianska kotlina) a na východe vulkanické geomorofologické jednotky (Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Krupinská planina a Burda). Podunajská pahorkatina sa rozprestiera v oblasti dolných tokov Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona a Ipľa (tvoriaceho s Dunajom na juhovýchode slovensko-maďarskú štátnu hranicu) v nadmorských výškach od 103 m (povyše ústia Ipľa do Dunaja) do zhruba 400 m (severovýchodne od Pukanca v cípe zabiehajúcom pozdĺž Sikenice hlboko do Štiavnických vrchov). Povrch pahorkatiny je hladko modelovaný, striedavo rovinný – na nivách a terasách vodných tokov (hliny, piesky, štrkopiesky) či sprašových tabuliach (spraše, sprašové hliny) – a mierne zvlnený až zvlnený – na širokých a plochých chrbtoch so svahmi plytkých i hlbokých dolín a úvalín na erózno-denudačne rozčlenených zvyškoch neogénnych morských a jazerných akumulácií (íly, piesky a štrky), proluviálnych kužeľoch pod úpätiami susediacich pohorí (ostrohranný skelet, zvetralé valúny), ostrovoch naviatych pieskov či vulkanických tufov alebo na miestach postihnutých nerovnomernými tektonickými pohybmi, ktoré sa prezentujú mozaikou lokálnych (zamočiarených) zníženín a (zalesnených) vyvýšenín a náhlymi (pravouhlými) zálomami riečnej siete. V dôsledku tejto pestrosti reliéfu so striedajúcimi sa nápadnými, prevažne severo-južným smerom pretiahlymi paralelnými vyvýšeninami a zníženinami sa člení pahorkatina na 11 geomorfologických podcelkov – dielčích pahorkatín (Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská) a nív (Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Čenkovská a Ipeľská). Neogénne sedimenty, prekryté sprašami a sprašovými hlinami tvoria materskú horninu černozemí a hnedozemí, patriacim k najúrodnejším pôdam Slovenska. Okrem na nich pestovaných obilnín a olejnín tu má výborné prírodné podmienky a dlhú tradíciu aj vinohradníctvo. Lesy sa prakticky nezachovali, s výnimkou miniatúrnych lokálnych zvyškov historických dúbrav či dubohrabín či ostrovov na menej úrodnom podloží (štrky, vulkanity). Na tektonické poruchy viazané prirodzené teplé a studené minerálne pramene (Dudince, Santovka, Levice, Piešťany) dopĺňajú umelé geotermálne pramene (vrty) (Štúrovo, Podhájska, Poľný Kesov). Zdroj : Náučne chodníky.

https://tvnoviny.sk/domace/clano...m-a-riasam

https://photos.app.goo.gl/56dJN2TTRSCJyzzQ8

https://slovenskycestovatel.sk/i...z-duchonka

Juh Bratislavy - Juh Slovenska v oblasti rieky Dunaj ( Lužný Les , Lieskovec, Šamorín, Gabčíkovo, Dunajská Streda, Komárno, Kolárovo, a pod.

https://www.youtube.com/watch?v=VoKxMGLqKbM

https://photos.app.goo.gl/CMxdGozEGionL3sBA

https://photos.app.goo.gl/5pf4ZfkQyPVi2aWXA

https://photos.app.goo.gl/vHhJnoM23pMm1SBs9

https://photos.app.goo.gl/USco3NmZPTkwJSLL9

https://photos.app.goo.gl/fNwozUEcoFNhtfV92

https://photos.app.goo.gl/4Zn6jRr6y6fmQekk8

Turňa nad Bodvou - nachádza sa na cestnom ťahu na východ cca 26 km od Krásnohorského Podhradia a 38km pred Košicami. V celej tejto oblasti je čo obdivovať.

https://www.kamnavylet.sk/sk/atr...nad-bodvou

Obec leží v západnej časti Košickej doliny. Južná časť chotára má na nive Turne a Bodvy rovinný, až pahorkatinný charakter. V podloží sú mladotreťohorné íly, piesky a štrky. Zarovnané a na juhu naklonené planiny z druhohorných vápencov sa končia zráznymi svahmi, zmiernenými úpätnými sutinami. Na severozápad od Turnianského Podhradia sú dva veľké rybníky. V kotline sú nivné a lužné pôdy, vyššie oglejené, na náplavových kužeľoch redziny až hnedozeme, na planinách a ich svahoch redziny. Na výslnných stráňach sú porasty duba plstnatého, drieňa a mahalebky.

Významné je chránené nálezisko Turniansky hradný vrch na ploche 13,78 ha s krasovitým reliéfom a vzácnou teplomilnou flórou a faunou.

Zvlášť pozoruhodný je výskyt vzácneho edemitu rumenca turnianskeho (Onosma turnensis). Je jediným náleziskom zbehovca Laxmannovho (Ajuga Laxmannii), vzácne sú aj iné druhy vegetácie (žltuška smradľavá, kavyľ a kostrava), z drevín sú to jaseň mannový (Fraxinus ornus) a dub plstnatý (Quercus pubescens). Zo živočíchov sa tu vyskytuje užovka hladká (Coronella austrica) a teplomilné slimáky.

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Rímskokatolícky opevnený kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v gotickom štýle začiatkom 14. storočia asi na základoch staršieho kostola z 11. storočia. Stavba bola v 15. storočí rozšírená, v lodi zaklenutá začiatkom 16. storočia, upravovaný v 18. storočí, obnovený roku 1889 a 1930. Kostol je jednoloďová stavba s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzavretý presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a na západnej strane s predstavanou vežou. Severná jednoloďová kaplnka bola pôvodným kostolom, slúžiacim za pohrebnú kaplnku rodu Tornayovcov. Ku kaplnkepristavali druhý jednoloďový chrám s dlhým polygonálnym presbytériom a oba priestory spojili dvoma lomenými arkádami, ich kamenné ostenie a profilácia poukazujú na začiatok 15. storočia. Do toho istého obdobia patrí aj klenba polygonálneho presbytéria, ktorá má na svorníkoch reliéf baránka a hlavu piaka (erb Tornayovcov). V presbytériu je gotický kamenný epitaf Tornayovcov z roku 1406 a na južnej stene je klasicistický epitaf Jozefa Keglevicha z roku 1792.

Zvláštnosťou sú postavy odeté v uhorských odevoch a so štítom. Fresky boli zamaľované bielou farbou a znovuobjavené roku 1880. Tieto fresky objavil slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai. V súčasnosti sú fresky v zlom stave. Kaplnka je osvetlená iba jediným oknom. Okolo kostola je obranný kamenný múr so strieľnami. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 19. storočia, z čias jeho obnovy. V kaplnke je závesný barokový obraz svätého Pavla pustovníka z polovice 18. storočia. V sakristii je obradová neskorobaroková skriňa z konca 18. storočia. Gotický zvon s nápisom je od majstra Augustína z konca 14. storočia. Pozoruhodné sú dve farebné okná polygonálneho presbytéria, zobrazujúce svätú Alžbetu a svätého Štefana. Kostol je mimoriadne dôležitá pamiatka gotického sakrálneho staviteľstva.

Kaštieľ

Kaštieľ bol postavený v 17. storočí v renesančnom slohu zrejme po zbúraní hradu po roku 1685, asi na staršom základe kaštieľa Magócsyovcov. Kaštieľ, ktorý sa dodnes zachoval, dal postaviť Mikuláš Keglevich a je typom menšieho prízemného kaštieľa na pôdoryse v tvare L s dvoma nárožnými oblými vežami na hlavnej fasáde. Podľa miestnej tradície dnešná zachovaná budova bola iba opevnením a hospodárskym traktom s ubykáciami služobníctva, ozajstný sklený palác stával pri jazierku v parku. Roku 1711 krátky čas tu pobýval František II. Rákoczi, kde sa pokúsil o odpor, ale tento bol zanedlho potlačený. Koncom 18. storočia kaštieľ získala dedičstvom barónska vetva Zichyovcov a tí ho dali začiatkom 19. storočia klasicisticky prestavať. V polovici 19. storočia ho predali budapeštianskej banke, od ktorej budovu zanedlho odkúpil barón Solymósy a neskôr venom ho získal jeho zať gróf Ján Pallavicini. Tým kaštieľ patril až do roku 1945, potom prešiel do majetku miestneho ŠM. Dlhší čas je prázdny a jeho budúcnosť je otázna.

Budova je v zlom stave a po roku 1950 bola viackrát nevhodne upravovaná. Aj park nie je v najlepšom stave.

Bývalý župný dom

Okná majú pôvodné kované mreže a nadokenné reliéfy s dvojitým frontónom. Na poschodí je vo frontóne polkruhový mušľovitý obrazec. Okná v rizalite sú väčšie, polkruhovo zakončené s klenákom. Portál so segmentovým oblúkom má po stranách štíhle stĺpy, na ktorých sedia ženské alegorické postavy. </bývalý>

V rohoch nad oblúkom sú reliéfy okrídlených bytostí s rohom hojnosti. V tympanóne je erb župy flankovaný rohmi hojnosti. Pod tampanónom je nápis s chronostikonom. Dvorové fasády budovy sú hladké, iba na prízemí jednej strany sú otvorené arkády. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami. Po zlúčení Abovskej a Turnianskej župy roku 1881 budova slúžila rôznym praktickým účelom, ale dnes je prázdna a hľadá sa pre ňu najvhodnejšie využitie. Bývalý župný dom je v súčasnosti v zlom stave.

Kaplnka svätého Floriána

Kaplnka svätého Floriána sa nachádza pri vstupe do areálu opevneného kostola a bola postavená začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu.

Socha svätého Jána Nepomuckého

Socha svätého Jána Nepomuckého v areáli opevneného kostola je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Pod murovaným baldachýnom spočívajúcim na štyroch stĺpoch stojí socha svätca. Malá stavba je ohradená klasicistickou mrežou. Socha pôvodne stávala na námestí.

Pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa na bývalom župnom dome, v ktorom boli umučení roku 1919 trinásti príslušníci maďarskej červenej armády. Jej autorom je Vojtech Löffler a bola odhalená roku 1959.

Náhrobník na cintoríne

Náhrobník na cintoríne na pamäť bojovníkov za Slovenskú republiku rád je dielom Vojtech Löfflera.

Veľmi príjemné miesto na obed alebo večeru je v Penzióne Réva, treba vyskúšať a ochutnať nielen ich špeciality, ale aj prostredie. Ak budete cestovať s deťmi, potešia ich zvieratka.

https://www.facebook.com/restaur...radomturna

http://www.penzionreva.sk/

Galanta

Niekoľko kilometrov od Bratislavy smerom na juh približne 50 kilometrov sa nachádza okresné mesto Galanta, oprávnenie môžeme toto mesto pomenovať aj mesto Esterházyovcov významného šľachtického rodu ktorý mal veľký vplyv na všetky udalosti v rámci rakúsko-uhorska. Pre oblasť Galanty sú charakteristické veľmi dobré klimatické podmienky okolité roviny a prírodné brehy riek na prechádzky na jazdu na bicykli alebo na kone najstaršia písomná zmienka v Galante sa zachovala v listine ktorá bola napísaná z príkazu Kráľa Belu IV. v rokoch 1237 až 1240 a opisuje majetky pánov. Dôležitým medzníkom v histórii mesta je rok 1421 kedy Esterházyovci nadobudli časť Galanty a dlhé roky udávali smer i tempo rozvoja mestečka, ktorého názov priradili aj k menu svojho rodu. ( de Galantha ) Esterházyovci boli uhorský šľachtický rod ktorý sa zaoberal chovom a obchodovaním s dobytkom. František spoločný predok Esterházyovcov zdedil galantskú kúriu ) s pozemkami po svojej matke Olona Bešenyi a po sobáši so Žofiou Illešhazy sa usadil v galantskom renesančnom kaštieli ktorý dal postaviť okolo roku 1600. František začal ako prvý používať predikát “de Galanta”, s manželkou mali spolu 13 detí z ktorých dvaja Daniel a Pavol sú stavitelia dnešného neogotického kaštieľa. Bratia sú zároveň zakladateľmi Česneckej a Zvolenskej vetvy rodu. Starší brat Mikuláš sa usadil v Rakúsku kde založil takzvanú fraknóovsku vetvu rodu . Stal sa palatínom a jeho syn Pavol prvý sa v roku 1687 stal prvým kniežaťom rodu galantských Esterházyovcov. Pavla tiež považujú za zakladateľa majetku moci a vplyvu tohto významného rodu. Neoddeliteľnou súčasťou Galanty sú kultúrno-historické pamiatky medzi najvýznamnejšie patria dva kaštiele ktoré dali postaviť Esterházyovci približne v rovnakom období. Starší a menší takzvaný renesančný sa nachádza na Esterházyovcov ulici, Bol postavený okolo roku 1600 Františkom Esterházym počas stáročí prešiel niekoľkými prestavbami od roku 1992 slúži ako kultúrny stánok mesta a s reprezentačnými a výstavnými priestormi, kde sa možno zoznámiť s históriou Galanty i okolia, je tu tiež umiestnená obradná sála reprezentačná miesto primátora a klenuté priestory suterénu sa využíva na podujatia komorného kultúrno spoločenského charakteru. Kaštieľ je otvorený pre verejnosť od utorka do soboty. V budove bývalej banky z roku 1915 sídli Vlastivedné múzeum Vzniklo v roku 1969 a dokumentuje vývoj mesta a regiónu s užšou špecializáciou na tradíciu mlynárstva v povodí Malého Dunaja a obdobného toku Váhu v roku 2014 sa múzeum predstava verejnosti vo vynovených priestoroch a získal tiež ocenenie múzeum roku 2014 .Vlastivedné múzeum sa nachádza na ulici Hlavná 976/ 8 . V strede mestského parku sa týči mladší a väčší neogotický kaštieľ jedno z najhodnotnejších stavieb regiónu. Dali ho v roku 1633 postaviť bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako renesančný opevnený objekt. V roku 1729 bol prestavaný v barokovom slohu, dnešnú podobu nadobudol v roku 1861 po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym ktorý sa inšpiroval romantickou anglickou gotikou. Rodina Jozefa Esterházyovcov obývala kaštieľ ako posledná a jej členovia sú pochovaní v kaplnke na cintoríne v Galante. Architektonický prvok tohto kaštieľa gotická veža sa stala základom pre vytvorenie mestského erbu. V roku 2011 dostalo Severné krídlo kaštieľa novú tvár a dnes slúži ako výstavný pavilón, na nádvorí kaštieľa sú organizujú mnohé spoločenské a kultúrne podujatia koncerty a mestské oslavy v severnej časti a Severnej veže sa môžeme občerstviť v tematickej kaviarni a s vinárni môžeme obdivovať aj krásne obrazy predkov Esterházyovcov a dozvedieť sa o viac o ich živote. Rozsiahly park okolo kaštieľa je najväčšou súvislou zelenou plochou v meste je tu množstvo starých hodnotných drevín. Súčasťou mestského parku je pamätník hudobného skladateľa Zoltána Kodálya ktorý mesto preslávil v kompozícii tancov, v blízkosti parku je umiestnená aj busta speváka Karola Duchoňa rodáka Galanty Južná veža neogotického kaštieľa la je pýchou mesta už viac ako 380 rokov a patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie pamiatky celého regiónu, po západnej veži je teraz v plnej kráse zrekonštruovaná aj Južná veža ktorá sa stala súčasťou mestského erbu a pýši sa ocenením Fénix kultúrna pamiatka roku 2022 cena nadácie Slovenský plynárenský priemysel obnova južnej veže kaštieľa bola dokončená koncom roku 2021 v priestoroch bola zriadená expozícia “Galanta náš a na špirála storočiami” ktorá približuje kaštieľ návštevníkom z rôznych oblastí historickej stavebnej kultúrnej oblasti.

Do histórie musíte prejsť 125 schodov. Pri južnej veži kaštieľa bola v roku 2022 zriadená prvá turistická informačná kancelária mesta ktorá návštevníkom poskytuje informácie o pamiatkach, atrakciách a podujatiach mesta Galanta. Neogoticky kaštieľ je dominantou mesta a jeho veža je súčasťou mestského erbu, boli majetkom rodu Esterházyovcov. Do roku 1990 bol sídlom vlastivedného múzea. Po komplexnej rekonštrukcií severného krídla kaštieľa bola táto časť septembri 2011 odovzdaná do prevádzky a v súčasnosti sa využíva ako galéria spolu s historickým parkom. Koncom októbra 2018 bola v priestoroch galérie zriadená pamätná izba Zoltána Kodálya, skladateľa a hudobníka ktorý v Galante strávil svoje detstvo život našom meste bol inšpirovaný k zloženiu diela Tance z Galanty a v roku 1945 mu bolo udelené čestné občianstvo mesta Galanta v novembri 2019 bola v priestoroch sprístupnená pamätná izba Karola Duchoňa rodáka z Galanty ktorý sa preslávil ako spevák populárnej hudby a v roku 1974 získal zlatú bratislavskú lýru za skladbu Zem pamätá. Súčasťou starého cintorína na Bratislavskej ulici je neogotická pohrebná Kaplnka rodu Esterházyovcov bola postavená v roku 1871 rovnako stará ako samostatná Kaplnka a kameň a barokové plastiky sv. Petra a sv. Pavla z roku 1741 rímskokatolícky kostol svätého Štefana kráľa na Hlavnej ulici je momentálna dvojdverová klasicistická stavba s barokovými prvkami Kostol bol postavený v rokoch 1797 - 1800 v jeho interiéri vyniká vzácny barokový oltár ktorý pochádza z hodnotného pôvodného zariadenia zo zbúraného barokovej kaplnky z roku 1711 zaujímavosťou je aj renesančná Tumba Ladislava Kubínyiho zo 16 storočia. Mesto je bohaté na kultúrno spoločenský život. Na bohaté kultúrne historické a športové tradície Galanty nadväzuje veľké množstvo rôznorodých podujatí pre obyvateľov a návštevníkov mesta všetkých vekových skupín. Do ich organizovania sa svojou činnosťou zapájajú, kultúrne inštitúcie ,organizácie, združenia a rôzne centrá pôsobiace na území mesta a blízkom okolí. Najpestrejšie možnosti pre kultúrne využitie voľného času poskytuje občanom Mestské kultúrne stredisko ktoré prevádzkuje aj digitalizované 3D kino Mestské kultúrne stredisko sa nachádza na Mierovom námestí 942/3 . Najnavštevovanejším podujatiam v Galante sú galantské trhy .Sú to trojdňové oslavy spojené nákupmi, zábavou oddychom. Konajú konajú sa každoročne spravidla koncom druhého augustového týždňa. Ich tradícia usporiadané a siaha až do 17. storočia kedy cisár Ferdinand II. v roku 1635 udelil v Galante Trhové privilégium na konanie dvoch výročných jarmokov. V rámci športových podujatí je veľmi známy beh Galantou - Beh oslobodenia je masová bežecká súťaž v ktorej prvý ročník sa konal v roku 1981 na počesť oslobodenia mesta . Z jarného behu sa stala obľúbené medzinárodné podujatie pre mužov ženy a deti. Bežci si si môžu užívať krásy v centre mesta asi 2000 m beh, každým rokom sa počet bežcov zvyšuje a podujatie sa rozrastá a teší sa veľkej obľube. Od roku 1997 zaznievajú koncerty vážnej hudby pravidelne na jeseň aj v Galante pod názvom Galantské hudobné dni, tento hudobný festival vznikol na počesť 40. výročia založenia Základnej umeleckej školy Jozefa Haydna a počas uplynulých rokov si získal obľubu divákov rôznych generácií . Ak máte radi spev nevynechajte celoslovenskú prehliadku zborového spevu na počesť hudobného skladateľa pedagóga Zoltána Kodálya ktorý istý čas v Galante žil a pôsobil v Mestskom parku pri neogotickom kaštieli sa nachádza busta Zoltána Kodálya a na budove železničnej stanice kde žil je umiestnená pamätná tabuľa. V meste je aj po ňom pomenovaná ulica ,Základná škola a gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským . Veľmi zaujímavou návštevou môže byť Promitor Vinorum v Galante ponúka kvalitné vína všetkým milovníkom vína už štvrtý rok víno sa nevyrába ale tvorí či už vám pohľad padne na najlepšie červené víno, vyhľadávané biele suché alebo lahodné ružové víno v ponuke vín nájdete to najlepšie čo vinice z juhoslovenskej oblasti dokážu ponúknuť hrdosť a úcta k regiónu sa prejavuje pracovného vinohradoch pri Šárde, kde na troch hektároch je už 25 rokov vinohrad. Pestujú sa na odrody vhodné pre miestny región A to Rizling vlašský , Rizling rýnsky, Devín a Dunaj , vinárstvo sa nachádza v priemyselnej časti mesta je ideálnym miestom pre súkromné podujatia vo svojich novovybudovaných priestoroch ponúka tiež organizované skupinové ochutnávky spojené s návštevou pivnice špecializovaná predajňa je pre návštevníkov otvorená počas pracovných dní od 9. do 16. hodine.

Esterházy Galanta Wine and Coffee počas svojho pobytu v Galante by ste sa určite nemali vynechať návštevu kaviarne vinárne a novootvorenej reštaurácie Estzerházy v krásnych priestoroch neogotického kaštieľa sa ocitnete v dobe renesancie baroka či neogoticky pri výbornom jedle káve a zákuskov môžete obdivované portréty členov rodu Esterházyovcov a dozvedieť sa o histórii mesta a jednotlivých členoch.

V renesančnej v budove z roku 1633 máte možnosť ochutnať výborné Vína z o. Vináreň je miestom mnohých podujatí oslavy výročí, rodinné či firemné stretnutia koncerty besedy školenia sa tu konajú skoro každý týždeň .

Termál centrum Galandia bublinky, teplá voda, masážne trysky a nekonečný Relax Termál centrum Galandia si prídu na svoje všetci, deti sa vybláznia , dospelí sa odreagujú v horúcej vode a všetci dokopy si užijú skvelú zábavu. Novinkou roku 2022 je okrem obnovenej strechy a dizajnu kúpaliska je takzvaný sprej park na ktorom sa deti užijú zábavu a osvieženie v letných mesiacoch návštevníkov čaká kopec zábavy a sprievodných programov v letných mesiacoch sú pripravené denné tábory diskotéky koncerty a reálne možné si rezervovať na oslavy firemné a športové podujatia dôležitý oznam treba si overiť či uvedené zariadenie funguje nakoľko z dôvodu podstatne vyšších prevádzkových nákladov na prevádzku tohto zariadenia sa plánuje uzatvorenie tohto rekreačného zariadenia.

Úspešnému rozvoju športu v Galante prispieva dobre vybudovaná základňa ihriská a športoviská na individuálne alebo kolektívne športovanie sú pripravené ihriská na štadióne športová hala krytá plaváreň bude olej gymnázia fitness centrá tenisové ihriská slávnych telocvične v objektoch škôl a nespočetné množstvo menší hryz medzi ktorými nájdete už aj dnes veľmi populárne workoutové zariadenie.

Na Striebornom jazere Ranč na Striebornom jazere je areál dýchajúci westernom a prírodnou s dvoma jazerami s možnosťou rybolovu, jazdeckou školou, tematickou reštauráciou a detským ihriskom. Tí ktorí túžia mať miesto ako na dlani, môžu navštíviť unikátnu vyhliadkovú vežu ktorá je jedinečná nielen svojím výhľadom ale aj falošnými schodmi, areál ponúka aj ubytovanie, celodenné stravovanie , priestory pre rodinné a firemné podujatia a detské tábory obľúbený rekreačný areál pre milovníkov rybolovu a vodných športov.

Vodné dielo Kráľová Kaskády sa nachádza cca 4 km od Galanty poskytuje výborné podmienky pre niektoré vodné športy, boarding , vodné lyžovanie alebo jazdu na vodnom skútri pri hrádzi sa nachádza 5 km cesta ideálna pre cyklistiku alebo jazdu na kolieskových korčuliach, okrem tohto zariadenia neďaleko Galanty sa nachádza aj vodný areál Vincov les. Vincov les je obmedzené využívaný v zimnom období kedy slúži krytá hala, ale počas letných mesiacov je tu naozaj množstvo bazénov ktoré sa dajú využívať na relax a športovanie.

Nitra

História Nitry od osídlenia jej územia až po súčasnosť

Hovorí sa o nej, že bola podobne ako staroveký Rím, založená na siedmich pahorkoch: Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a Martinský vrch. Územie Nitry bolo svojou polohou od nepamäti predurčené k tomu, aby sa stalo sídlom početných kmeňov a národov, ktoré sem prichádzali počas pravekého a včasnohistorického vývoja. Nitra sa stávala centrom záujmu poľnohospodárskych rodov, no súčasne aj cieľom početných dobyvateľských expanzií, prenikajúcich z rozličných svetových strán. Všetko to ju predurčilo, aby sa stala hospodárskym, kultúrnym a politickým centrom v priebehu niekoľkých tisícročí od objavenia sa človeka.

O vývoji a postavení Nitry v jednotlivých etapách svedčia bohaté a veľmi inštruktívne archeologické nálezy. Popri týchto pamiatkach materiálnej kultúry jestvujú i písomné pramene, ktoré sú však veľmi kusé.
História Nitry je poznačená nielen množstvom vývojových premien, ale aj početnými vojnovými udalosťami, počas ktorých bola často zničená. To sa odzrkadluje aj na objektoch dávnej slávy najstaršieho slovanského štátu, keď bola jedným z jeho hlavných centier. Na tieto pamätníky nevplýval zhubne iba čas, ale aj rodiaca sa historická Nitra, ktorá postupne prekrývala významné objekty dávnej minulosti a zároveň ich aj ničila.

Počiatky osídlenia územia Nitry

Začiatky osídlenia územia Nitry siahajú hlboko do praveku, keď ľadovce ustúpili na sever a nastala teplejšia klíma. Vtedy sa zjavil aj človek - homo sapiens (človek rozumný). Dosiaľ najstaršie zistené osídlenie Nitry je z najmladšieho studeného výkyvu poslednej doby ľadovej (30 000 - 20 000 rokov pred naším letopočtom), keď sa tu usadili nositelia tzv. gravettskej kultúry. Utáborili sa v ľahkých pimitívnych chatách na sprašových úbočiach južného okraja Čermáňa a vrchu Toboľa. Lovecký rod sa usadil aj v jaskyni pod dnešným hradom. Nálezy štiepaných čepieľok, rydiel, škrabadiel, hrotov a početné odštepy z pazúrika a jaspisu dokladajú výrobu nástrojov priamo na mieste. Na sídlisku tohoto predvekého človeka našli sa aj pozostatky kostí mamuta, divého koňa a soba. Z územia Nitry máme konkrétne doklady o existencii kolektívne žijúcich loveckých rodov, táboriacich vo voľnej prírode i v jaskyni, o lovnej zveri, ktorá bola hlavným druhom obživy ľudstva staršej doby kamennej, a zároveň doklady o závislosti najstaršieho človeka od prírody.

Početné sú nálezy z mladšej doby kamennej tzv. neolitu (5.-4. tisícročie pred n.l.), ktoré umožňujú osvetliť obdobia najväčšieho hospodársko- spoločenského prerodu - prechod od neproduktívneho hospodárstva k produktívnemu, keď si človek začal podmaňovať a využívať sily prírody. Už v 5. tisícročí pred n.l. osídlilo úrodné nížiny Nitry roľnícke obyvateľstvo, ktoré využívalo bohaté dary prírody. Na území dnešného mesta i v blízkom okolí začali si prví roľníci budovať trvalé obydlia, obdĺžnikové kolové stavby, zásobárne a hospodárske prístrešky. Postupne chovali zdomácnené zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hovädzí dobytok) a pestovali obilie (pšenicu, jačmeň, proso) a strukoviny. Prvý roľník sa usídlil na najúrodnejších pôdach v blízkosti rieky, ktorá bola života darcom vtedajšieho človeka, žijúceho v rozkvete prvotnopospolného zriadenia, spoločne obrábajúceho pôdu a spoločne užívajúceho výsledky tvorivej práce. V Nitre - Mlynárciach bolo dokryté prvé pohrebisko najstarších roľníkov v strednej Európe, ktoré poskytlo poznatky o názoroch vtedajšieho obyvateľstva na posmrtný život. Pochovaní boli uložení do jám oválneho pôdorysu v skrčenej polohe vo sviatočnom rúchu. V hroboch sa našli ozdoby tela a šiat: korálky, závesky z mramoru a z mušlí druhu Spondylus, niektorým pochovaním dali do hrobu aj kamenný nástroj a nádobu.

Nie menší význam mala Nitra aj v neskorom období mladšej doby kamennej - eneolite, keď sa v hospodárskom živote stále viac uplatňoval chov dobytka, nastal rozmach kovotepectva i obchodu a zintenzívneli sa kontakty s balkánsko - anatolskou a čiernomorskou oblasťou. Ide o obdobie medzi rokmi 2900 - 1800 pred naším letopočtom, ktoré je na teritóriu Nitry vyplnené lengyelskou kultúrou, predovšetkým jej časťou, nazývanou skupina Brodzany - Nitra a neskôr takzvanou kultúrou s kanelovanou keramikou. Početné nálezy sa našli na Čermáni, na Martinskom vrchu, na Šindolke, na ploche terajšieho amfiteátra ale aj na Štúrovej ulici (plytké i hlboké misky, amforové nádoby, poháriky, naberačky, sekerky a iné).

Významným historickým zjavom bola expanzia Keltov, ktorá prevratne zasiahla do dejinného vývoja celej Európy. Osobitne juhozápadné Slovensko sa stalo jedným z dôležitých spojovacích ohniviek medzi Keltmi, ktorí obsadili územie strednej Európy. V priebehu týchto udalostí nadobudla Nitra dôležité postavenie. Našli sa tu významné pamiatky hmotnej i duchovnej kultúry keltského obyvateľstva. Zvlášť významné sú nálezy mincí, zvlášť rímska minca aes grave, ktorá má pre históriu nášho mesta a územia mnohostranný význam. Táto minca je prvým unikátnym nálezom nielen z Nitry, ale aj z celého územia Slovenska a patrí k najstarším rímskym výrobkom na našom území. Hoci podľa nepriamych správ sa na území Nitry predpokladá Rímska vojenská stanica, zatiaľ okrem niekoľkých menších nálezísk, sa nepodarilo zistiť významnejšie rímske pamiatky.

Najstarší Slovania na území Nitry

Nápor bojových družín nomádskeho kmeňového zväzu Hunov priviedol v poslednej štvrtine štvrtého storočia nášho letopočtu do pohybu kmene v južnom Rusku a znamenal začiatok sťahovania národov. Boli to najmä: germánski Góti, ktorí pri posune na západ spôsobili zmenu sídiel ďaľšíh germánskych kmeňov, u nás najmä Kvádov. Rozsiahle a veľmi bohaté sídlisko z doby sťahovania národov sa preskúmalo pri výstavbe tranzitného plynovodu v Párovských hájoch. Je to prvé sídlisko tohto druhu zistené v strednej Európe. Postupne sa však objavuje aj nové etnikum, ktoré významne zasiahlo do vývoja Európy- Slovania. Vo víre diania stáva sa aj Nitra svedkom a priamym účastníkom týchto udalostí. Na miest dnešných Pároviec boli pri bytovej výstavbe zničené sídliskové objekty postavené kedysi prvými slovanskými obyvateľmi Nitry. Druhá zatiaľ zistená osada najstaršieho slovanského obyvateľstva sa rozprestierala na Martinskom vrchu v blízkosti potoka Tormoš. Išlo o menšiu osadu s malými štvorcovými chatami- polozemnicami a zásobnicovými jamami. V týchto objektoch sa našli zvyšky keramiky zhotovené voľnou rukou, nezdobenej alebo skrášlenej typickým slovanským ornamentom- vlnovkami a rytými líniami, ako aj železné predmety. Podľa týchto nálezov môžeme usudzovať, že prví slovanskí obyvatelia Nitry sa zamestnávali predovšetkým poľnohospodárstvom.

Nitra v období Veľkej Moravy

Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša (lat. Magna Moravia, gr. ἡ μεγάλη Μοραβία - hé megalé Morabia) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnejMorave a Slovensku spolu so susediacim severným stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala roku 1019 súčasťou Českého štátu), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti.

Štátny útvar známy ako „Veľká“ Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Panovníkmi krajiny boli potom:

Mojmír I. (833 – 846)
Rastislav (846 – 870)
Slavomír (871)
Svätopluk (871 – 894)
Mojmír II. (894 – ?).

Vláda Rastislava (846 – 870) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky Východofranskej ríše. Franské pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá (Devín, Mikulčice a. i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku 800, povolal Rastislav okolo roku 863 do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov Konštantína a Metoda. Konštantín vytvoril pre potreby slovanského jazyka písmo, hlaholiku, obaja sa stali sa zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy roku 885 vykonávali misie po slovanských územiach Európy a vytvorili aj písmo cyriliku.

Za Svätopluka (871 – 894), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom Východofranskej ríše, boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku - krajinu oslabili. Útoky kočovných starých Starých Maďarov potom po troch bitkách pri Bratislave zničili ústrednú moc Veľkej Moravy.

Cyril a Metod

Metod

krstený ako Michal.Žil v rokoch 815-885. Bol kňazom.Stal sa arcibiskupom.Mal neustále spory s franskými biskupmi

Cyril

žil v rokoch 829-869.Spou s Metodom prišli na požiadanie Rastislava a ten požia
dal Byzantského cisára Michala 3.Cyril vymyslel hlaholiku a mala 38 znakov.Pochovali ho v kostole Svätého Klimenta.

Zdroj: wikipédia

Významné medzníky Nitry

828 - Prvá písomná zmienka o Nitre (Nitrawa)v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov (De Conversio Bagoarorum et Corantanorum). Opisuje sa v ňom, že knieža Pribina dal postaviť prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska pre svoju bavorskú manželku, hoci sám bol pohan. Kostol vysvätil salzburgský biskup Adalrám. Nitra bola v tom čase centrom kniežatstva.

833 - Nitrianske kniežatstvo pripojené Mojmírom k Moravskému a vznikla Veľkomoravská ríša. Mimochodom, názov Veľkomoravská ríša vznikol oveľa neskôr, až okolo roku 950 ho ako prvý použil byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos. Na území Nitry sa rozprestieralo niekoľko veľkomoravských hradísk a Nitra bola významným centrom ríše. Nitrianske kniežatstvo sa rozprestieralo takmer na celom území dnešného Slovenska okrem Zemplínu, ale patrilo mu aj územie dnešného severného Maďarska.

863 - Knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III, aby mu poslal na Veľkú Moravu biskupa a učiteľov kresťanstva. Cisár mu poslal solúnskych rodákov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Šírili v regióne kresťanstvo, vytvárali slovanskú vrstvu kňazov a zostavili staroslovienske písmo tzv. hlaholiku. Ďalej preložili náboženské spisy do staroslovienčiny a zaviedli staroslovienčinu ako štvrtý liturgický jazyk popri hebrejčine, latinčine a gréčtine. Je pravdepodobné, že pôsobili aj v Nitre. Neskôr boli vyhlásení za svätých.

880 - Za vlády Svätopluka bolo v Nitre zriadené bulou Industria tuae pápeža Jánom VIII biskupstvo. Biskupom sa stal Wiching. Toto biskupstvo bolo prvé na území strednej a východnej Európy. Metod bol arcibiskupom veľkomoravským a panónskym. Možno už v tom čase bol postavený prvý kláštor na území Slovenska, benediktínsky, ktorý stál pod Zoborom, v areáli dnešného liečebného ústavu.

894 - Po smrti Svätopluka v roku 894 vládol jeho starší syn Mojmír II a jemu bol podriadený mladší syn Svätopluk II v Nitre. Veľkú Moravu čoraz častejšie ohrozovali maďarské výboje a aj bratia medzi sebou bojovali o moc a nastáva pomaly úpadok Veľkej Moravy.

920 - Staromaďarské posádky prenikli na územie Nitrianskeho kniežatstva a kontrolovali jeho značnú časť. V čase formovania Uhorského štátu Nitra však zostala sídlom údelného kniežaťa z rodu Arpádovcov, to znamená, že v Nitre vládol druhorodený syn z vládnucich Arpádovcov a Nitrianske kniežatstvo si udržovalo určitú samostatnosť v rámci Uhorského kráľovstva. Disponovalo vlastným vojskom a dokonca neskôr razilo aj vlastné mince, ktoré mali väčšiu hodnotu ako kráľovské.

1106 - Toto trvalo až do roku 1106, keď Uhorskému kráľovi Kolomanovi začala prekážať relatívna nezávislosť Nitry a dal oslepiť Nitrianske knieža Almoša. Tým sa skončila existencia niekoľko storočí trvajúceho Nitrianskeho kniežatstva, kde postupne vládli rody Pribinovcov, Mojmírovcov a Arpádovcov.

1110 - Kráľ Koloman obnovil v Nitre biskupstvo. Prvým biskupom sa stal Gerváz (Gervasius).

1241 - Nitra ubránila hrad pred dobytím Tatármi.

1248 - 2. septembra, kráľ Belo IV udelil Nitre výsady slobodného kráľovského mesta za to, že mu Nitra poskytla ochranu v čase protitatárskych bojov. V praxi to znamenalo , že mešťania si sami mohli zvoliť spomedzi seba richtára a 12 člennú správnu radu, ktorí spravovali ich záležitosti, riešili súdne spory, mohli usporiadavať raz týždenne trh, z ktorého poplatky išli mestu atď. Tieto výsady urýchlili v Nitre rozvoj obchodu i remesiel. Čo sa týka etnického zloženia, v Nitre žili prevažne Slováci a Maďari, ale aj nemecká a židovská menšina. Spolu to bolo asi 2 000 - 2 500 obyvateľov.

1288 - Kráľ Ladislav IV daroval svoje kráľovské mesto Nitru biskupovi Paškovi za verné služby. Tým mesto stratilo niektoré zo svojich výsad a aj pozemky, ktoré pripadli biskupovi.

1313 - Kráľ Karol Robert z Anjou ustanovil nitrianskych biskupov za dedičných hlavných županov za ich podporu pri bojoch o trón. V rukách biskupov sa tak sústredila celá cirkevná a svetská moc.

1317 - 1321 - Hrad aj mesto dobyl a spustošil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý vtedy vládol na značnom území.

1431 - Hrad dobyli husiti.

15. storočie - Nitra sa uvádza stále ako slobodné kráľovské mesto. Richtár a 12 členná rada o každom rokovaní vydáva listinu opatrenú mestskou pečaťou. O výnosy z trhových poplatkov sa mesto delí s biskupom. Biskup vykonáva aj funkciu župana. Nitranski biskupi zväčša mali ešte aj funkciu uhorského kancelára a zdržovali sa často vo Viedni a v Nitre mali určeného zástupcu.

16. storočie - Na začiatku 16. storočia začali Uhorsko ohrozovať Turci a v polovici storočia sa dostali až po Dunaj. Odtiaľ robili výpady smerom na sever a Nitra sa stala dôležitým bodom protitureckej obrany. Boli preto nariadené práce na opevnení hradu.

17 storočie - Pre mesto malo význam obdobie biskupa Jána Telegdyho 1619 - 1644. V roku 1642 ukončil rozsiahlu prestavbu hradného chrámu a povolal do mesta františkánov, ktorí si postavili kláštor aj kostol v roku 1634 v Hornom meste. Po dobytí Nových Zámkov tureckými vojskami sa aj Nitra dostala do bezprostredného nebezpečenstva a v roku 1663 Turci zaútočili na Nitru. Nitrianska posádka však vydala bez boja hrad Turkom. Na jar 1664 cisárske vojsko dobylo Nitru späť.

1698 - prišli do Nitry piaristi, ktorí tu otvorili gymnázium. Patrilo k najlepším v krajine a v roku 1702 si postavili kostol, ktorý patrí dodnes k typickým dominantám mesta.

1703 - vypuklo protihabsburgské povstanie pod vedením Ferdinanda II Rákociho a po krátkom čase povstalci vládli na väčšine územia v roku 1704 po niekoľko týždňovom obliehaní sa zmocnili aj nitrianskeho hradu. Celé mesto bolo v ich rukách až do roku 1709, keď ho cisárske vojsko dobylo späť.

1711 - Skončila sa vojna s Turkami i stavovské povstania a nastalo obdobie osvietenstva a rozsiahlych reforiem monarchie. Nitra bola po bojoch zničená a v meste sa v nasledujúcom období postavilo mnoho cenných stavieb v barokovom slohu.

1766 - Vydláždenie ulíc mesta.

1777 - Kráľovná Mária Terézia odňala nitrianskym biskupom hodnosť županov, ktorú odvtedy zastávali svetské osoby. Nitra bola dôležitým administratívnym a cirkevným centrom vtedajšieho Uhorska.

1848 - 1849 - Revolučné udalosti, slovenské protimaďarské povstanie. Cisárske vojsko spolu so slovenskými dobrovoľníkmi porazilo maďarské. Po revolúcii nastalo administratívne zlúčenie Nitry s okolitými štvrťami / Párovce, Ďurková, Kapitulská/ a dosiahla tým 10 000 obyvateľov. Na čele mesta už nie je richtár, ale mešťanosta.

1863 - Prvý finančný ústav v Nitre - Nitrianska sporiteľňa so základným kapitálom 140 000 zlatých.

1864 - Začal fungovať parný mlyn na mieste dnešných mlynov, s dennou kapacitou 50 ton obilia.

1867 - Rakúsko-maďarské vyrovnanie.

1876 - Nitra železnične spojená so Šuranmi.

1890 - Verejné plynové osvetlenie mesta.

1896 - Začal fungovať nitriansky pivovar.

1900 - Prvé kino v Nitre.

Významné osobnosti Nitry

Pribina - (okolo 800 - 860/861 begin_of_the_skype_highlighting 800 - 860/861 end_of_the_skype_highlighting) - knieža, prvá známa osobnosť z Nitry, vládca Nitrianskeho kniežatstva. /pozri História/ Po vyhnaní z Nitry, pokrstený v Traismauere (dnes Rakúsko). Istý čas sa zdržiaval u Bulharov, potom u Chorvátov. V roku 840 mu kráľ Franskej ríše Ľudovít Nemec vyčlenil v Panónii kniežatstvo, ktoré sa nazývalo aj Blatnohradské. Jeho sídlo sa dnes nachádza pri maďarskom meste Zalavár. Tu Pribina nechal postavit hradisko i s kostolom a neskôr ešte ďalších asi 12 kostolov po celej Panónii.

Svätopluk - (? - 894) - Počas vlády svojho strýka Rastislava na Veľkej Morave bol údelným kniežaťom v Nitre a vládol Nitrianskemu kniežatstvu označovanom regnum Zuentibaldi, teda krajina Svätopluka. Neskôr sa stal vládcom celej VM. Za jeho vlády zaberala VM najväčší územný celok. Dosiahol politické aj náboženské osamostatnenie od Franskej ríše.

sv. Konštantín (Cyril) a sv. Metod - Sú vyhlásení za spolupatrónov Európy spolu so sv. Benediktom z Nursie. Časť pozostatkov sv. Konštantína je uložená na Nitrianskom hrade. Hrob Metoda zatiaľ nie je známy. /viac pozri História/

sv. Gorazd - narodil sa asi pri Nitre v Močenku, bol veľkomoravským kňazom a Metod ho ustanovil svojim nástupcom pri výučbe kňazov na VM, pravdepodobne v učilišti v nitrianskom kláštore. Neskôr bol so svojimi učeníkmi, asi 200 ľudí, odtiaľto vyhnaný a jeho ďalší osud nie je známy. Spolu s ním boli vyhnaní aj menovite Kliment, Naum, Konštantín, Sáva, Vavrinec. Všetci piati potom pôsobili v Bulharsku, Chorvátsku alebo u iných Slovanov a neskôr boli vyhlásení za svätých.

sv. Svorad-Andrej- (? - 1032) - pustovník. Svorad prišiel pravdepodobne z Liptova alebo Poľska do benediktínskeho kláštora pod Zoborom, kde ho prijal opát Filip a prijal rehoľné meno Andrej. Neskôr sa stal pustovníkom východného obradu na Zobore a na Skalke pri Trenčíne. Dodržiaval pôst podľa sv. Zosima z Atosu. Na Zobori, povyše bývalého kláštora a dnes liečebného ústavu, je malá jaskyňa pomenovaná po ňom, kde sa pravdepodobne zdržiaval.

sv. Benedikt - (? - 1043) - mních zo zoborského kláštora a nasledovník sv. Svorada. Svorad aj Benedikt boli kanonizovaní zásluhou Uhorského kráľa Ladislava I v roku 1083 ako prví uhorskí svätci a ich pozostatky sú uložené na hrade v Nitre.

Maurus (1001 - 1070) - narodil sa zrejme v Nitre. Bol opátom v kláštore na Panónskom vrchu (Pannonhalma) a od roku 1042 biskupom v Pécsi. Je autorom prvej uhorskej legendy a prvej legendy z prostredia dnešného Slovenska - Legendy o Svoradovi a Benediktovi, z roku 1060, ktorú napísal na základe osobných rozhovorov s Benediktom.

Zachariáš Mošóci - Mošovský - nitriansky biskup v rokoch 1582 - 1587. Bol jeden z najväčších vzdelancov svojej doby a v roku 1584 vydal spolu s péčskym biskupom Mikulášom Telegdym Zbierku zákonov Uhorska.

Juraj Pohronec Selepčéni - (1585 - 1695), rodák z neďalekých Slepčian. Bol jednou z najvýznamnejších postáv vtedajšieho Uhorska, zastával najdôležitejšie cirkevné i svetské štátne funkcie. Bol nitrianskym biskupom aj županom a uhorským kancelárom (1648 - 1666). V roku 1666 sa stal ostrihomským arcibiskupom a uhorským primasom.

Ján Telegdy - najvýznamnejší biskup v Nitre (1611 - 1644) v 17. storočí. Pretože cirkev začala požadovať od mešťanov v predchádzajúcom období stále nové a vyššie poplatky, vymohol u panovníka Ferdinanda II potvrdenie starých mestských výsad pre mesto, čím stabilizoval naštrbené vzťahy medzi mestom a biskupstvom. Ján Telegdy venoval obrovské prostriedky do výstavby. Dal postaviť biskupský palác, vežu a stredný kostol na hrade a kostol a kláštor, do ktorého povolal františkánov.

Alexander Rudnaj - (1760 - 1831), študoval aj v Nitre, prvý Slovák - kardinál. Stal sa ostrihomským arcibiskupom a primasom uhorským (1819 - 1831). Položil základný kameň súčasnej arcibiskupskej budovy v Ostrihome. Celý život sa hlásil k Slovákom, podporoval vydávanie kníh v bernolákovskej slovenčine, bol členom Slovenského učeného tovarišstva.

Od polovice 18. storočia pôsobilo v Nitre veľa slovenských vzdelancov a v roku 1792 vznikla v Nitre ako tretia na Slovensku pobočka Slovenského učeného tovarišstva. Podporovali tvorbu a šírenie slovenskej literatúry, idey národného, kultúrneho a hospodárskeho obrodenia. Predsedom Tovarišstva bol Anton Bernolák a tajomníkom Juraj Fándly. Na prelome 18. a 19. storočia mal spolok v Nitre okolo 40 členov.

František Adolf Lang - nitriansky lekárnik v rokoch 1832 - 1858, prírodovedec, mestský senátor. Za svoje prírodovedné výskumy a publikačnú činnosť bol členom mnohých učených spoločností v zahraničí a v roku 1848 začal v Nitre vydávať Lekárnické listy. Bol to prvý odborný časopis pre farmáciu v Uhorsku.

Dr. Ľudovít Okánik - prvý nitriansky župan po vzniku Československej republiky. Menoval ho v roku 1919 minister pre správu Slovenska dr. Vavro Šrobár.

Dr. Ján Jesenský - posledný nitriansky župan, v rokoch 1923 - 1928, pred zrušením župného usporiadania a zároveň slovenský básnik.

Karol Cobori - dlhoročný nitriansky starosta počas prvej Čs. republiky.

Július Bártfay - (1888 - 1979), zakladateľ a velikán slovenského sochárstva, tvoril a žil v Nitre.

Nitriansky hrad

Hniezdne

Ak budete na potulkách v Tatrách, navštívite Poprad, Kežmarok a jeho okolie nezabudnite na návštevu obce HNIEZDNE ktoré sa nachádza od Popradu 5O - 60 km, od Kežmarku 30-35 km, alebo budete smerovať do Vyšných Ružbách, Pieninský park alebo do Starej Ľubovne, navštívte túto obec. Určite to stojí za to. Ak tu budete v období novembra a začiatkom decembra, určite si vyberiete rôzne darčeky pre svojich blízkych. Okrem veľmi krásneho prostredia je možné navštíviť prehliadku Nestville Distillery a pred vstupom do areálu výrobňu čokolády, kde sa Vám rozplynú chuťové poháriky. Viď : https://nestvillepark.sk/ toto okolie je veľmi vhodné na turistiku, lyžovanie, ale aj relax. Takže ak pobudnete dlhšie v čokoládovni máte možnosť niečo zhodiť v neďalekých kúpeľoch. V okolí môžete navštíviť Krytú plaváreň v Starej Ľubovni, Dom ľubovnianskeho mešťana , Galéria provinčného domu, Stredoveký vojenský tábor ( všetko v Starej Ľubovni ) Kúpele Ružbachy ( https://www.ruzbachy.sk/ ) , Skanzen pod Hradom , Ski Park, hrad Ľubovňa ( https://www.hradlubovna.sk/sk/home-sk/ ) svetoznámy kráter Vyšné Ružbachy, Biely Dom v kúpeľoch , a tiež rekreačné zariadenie ( https://www.sorea.sk/lubovniansk...ea-lubovna ) a priľahlé kúpele. Myslím, že ubytovanie a stravovanie v tomto zariadení stojí za to .

https://photos.app.goo.gl/KhvLSTpj9UCqNuNU6