Vilnius, Minsk, Riga

Najprv to malo byť iba Košice - Minsk ale potom sa to nejako zvrtlo a pridal som ďalšie dve mestá. Videl som viac ako som chcel, zažil veľa, no cena leteniek bola na úrovni Viedeň - Dubai - Phuket a naspäť. Keďže do Bieloruska sa dá bez víz dostať iba cez medzinárodné letisko v Minsku (okrem Európskych hier, počas hier bol vstup povolený bez víz a sa mi zdá že ešte stálo to trvá), musíte ísť letecky. Bielorusko nie je veľmi vyhľadávaná lokalita pre dovolenku, ale práve to môže byť super. Popravde som bol aj celkom rád za to a zažil som krajinu, ktorá zatiaľ nie je zničená turizmom.

1. deň

V podstate som v noci ani nespal. Keďže môj let bol naplánovaný na 05:40 ráno a celkom som sa aj tešil na túto cestu, tak som stepoval pred dverami už o 3:00.

Prvý let s LOT Košice - Varšava s prípojom do Vilnius (na prestup 35 minút). LOT a letisko vo Varšave je prispôsobené na krátke prestupy a osobne to môžem potvrdiť, že sa to dá stihnúť (len si musíte trošku pobehať). Plánovaný prílet do Varšavy bol o 6:40, pričom let do Vilnius som mal naplánovaný na 07:15 (vo Varšave sme ale pristáli o 06:55). Ešte sme nedorazili k rampe, no ja aj pár ďalších cestujúcich, ktorý leteli podobne ako ja ďalej, sme stáli ako prví pri dverách lietadla, doslova vyskočili a utekali k naším bránam. Letisko vo Varšave je prehľadné nedá sa stratiť, jedine ak by ste veľmi chceli, prílety a odlety sú na tom istom mieste a vy sa viete pohodlne presúvať k ďalším bránam. Let som stihol.

Druhý let s LOT Varšava - Vilnius. V lietadle som si vydýchol, dal si pohár vody a skrátil som si let spánkom, ako zvyčajne. Vo Vilniuse sme pristáli 09:30 miestneho času a hneď som sa vybral spoznávať mesto. Do centra Vilniusu sa dostanete bez problémov MHD, ktorá stojí hneď pri východe z letiska. So študentskou zľavou vás lístok bude stáť 0,50 €. Ak už nie ste študenti, tak to bude za 1,- €. V buse som stretol dievča, ktoré podobne ako ja cestovala sama, tak sme sa dali do reči a zrazu sme mali obaja parťáka na spoznávanie mesta. Lístok sa dá kúpiť bezproblémovo u vodiča. Cez couchsurfing sa mi ozvalo ešte niekoľko ľudí, že mi môžu ukázať mesto večer, ale ja som na večer mal už iný program (tretí let), takže sme sa vybrali ako turisti, kde to bolo pekné tam sme šli.

Ako prvá zástavka bola vybraná Katedrála svätého Stanislava, vstup do Katedrály je zadarmo. Hneď vedľa sa nachádza zvonica do ktorej sa už platí vstupné, cena vstupného je 2,50 € ak ste študent a 4,- €pre neštudenta. Vo zvonici je aj múzeum, ale popravde už mám múzeí plné zuby, a teda som nestrácal čas, vyštveral sa hore a zistil, že výhľad na mesto nie je až taký super ako sa zdal byť zdola. Ak chcete krajší výhľad, za Katedrálou sa nachádza hrad Gediminasov, na ktorý sa je možné dostať peši alebo pozemnou lanovkou jedna cesta jedno €. Z hradnej veže to už bolo o niečo lepšie. Za hradom sa nachádza park, ktorý tak isto ponúka výhľad na Vilnius a to úplne zadarmo, Hora troch krížov. Vo Vilniuse je mnoho kostolov, niektoré sú ešte stále zatvorené alebo nezrekonštruované. Pri výhľade na mesto môžete vidieť všetky a na Hore troch krížov je tabuľa s názvami jednotlivých kostolov.

Prichádzame k najobľúbenejšej časti mojich ciest a to je jedlo.

Všetky pobaltské štáty sú si podobné a ich kuchyňa je tak isto podobná, dokonca aj národné jedlá sa podobajú a v niektorých prípadoch to bolo to isté.
Polievka - cvikla, trocha jarnej cibule, vajíčko na tvrdlo, uhorka, kôpor a samozrejme smotana. Plus ako príloha, opečené zemiaky (polievka sa podáva za studena). Všetky polievky, ktoré majú v ponuke obsahujú smotanu, zemiaky a kôpor. Či by som to ochutnal ešte niekedy ? V lete to bolo celkom fajn, ale v zime si to neviem predstaviť. V ponuke bol aj hovädzí vývar ale to máme doma.
Hlavné jedlo - pirohy zo zemiakov, varené, plnené mletým mäsom, smotana a slanina. Podobne ako pri polievkach, všetky jedlá obsahovali zemiaky a smotanu.

Tretí let s BELAVIA Vilnius - Minsk (zatiaľ najkratší let môjho života, ktorý trval necelú polhodinu). Komplikácie začali ešte vo Vilniuse, keď mi teta pri pasovej kontrole neverila, že som to ja. Predložil som ale iný doklad a bolo všetko okay. Belavia vyžaduje aby ste boarding pass mali vytlačný! Počas letu kvôli bezpečnostným dôvodom nesmiete používať slúchadlá! Toľko o Belavii.
Letisko v Minsku bolo ako každé iné letisko, pri vstupe do krajiny ale musíte vždy prejsť pasovou kontrolou a podobne pri pasovej kontrole v Minsku ako aj vo Vilniuse som stál dlhšie ako všetci ostatní (asi by som si mal dať urobiť nový pas). Klasická otázka na čo sem idete, ako dlho budete v Minsku (mal som iba jednosmernú letenku, Vilnius - Minsk. Ďalšia trasa bola Minsk - Riga ale už s AirBaltic) a podobne. Poistenie a hotovosť na pobyt nekontrolovali, ako je písané v sprievodcoch, že je to potrebné mať uzatvorené. No potvrdenie o uzatvorenom poistení som mal pre istotu so sebou, vytlačené.

Pred východom je hneď aj zástavka na bus, ktorým sa za 4,- bieloruské ruble (necelé 2,- €) dostanete do centra mesta na hlavnú vlakovú stanicu a potom to už je na vás. Ja som mal to šťastie a poznám niekoho kto tam žije, a teda som nič neriešil a nechal sa viesť. Apartmán som riešil cez booking, blízko centra pre 2 osoby na 2 noci 60,- €. Cestovali sme v meste najviac električkami a asi tri krát sme využili metro, jeden lístok na metro stál 60 kopejok, resp. žetón nie lístok. Pri vstupe do metra stoja policajti a hoci sa zdá, že sa dá prejsť cez bránu let tak, neodporučujem to skúšať. Ak máte batoch a ste chalan, idete cez skener.

Po príchode sme sa vybrali do mesta, mesto samé o sebe na mňa neurobilo dojem, ale ľudia sú neskutoční. Spoznal som pár Bielorusov a mal som možnosť zažiť ako trávia večer, čo je pre nich špecifické a vidieť to čo v iných väčších mestách chýba. Cestovný ruch tam nie je na úrovni Barcelony, Milána či Prahy, no koniec koncov je to asi aj dobre. Temer všade stretnete iba Bielorusov, žiaden turista, kopa ľudí všade, kopa mladých ľudí, všade hraje hudba a ľudia sa bavia. Napriek tomu aká tam je politická situácia, sú ľudia veľmi priateľský snažia sa pomôcť, všetci vás obímajú a snažia sa hovoriť po anglicky aj keď im to moc nejde (ani mne, takže mi to celkom vyhovovalo). Základy ruštinu sú potrebné, aspoň ovládanie azbuky je plus. Ak chcete zažiť pravý Minsk, odporúčam ísť von v piatok alebo sobotu na ulicu Zybickaja alebo Kamsamolskaja. Ak chcete kúpiť alkohol tak v Minsku sú obchodny, ktoré sa volajú Minsk Krištáľ (veľkoobchody s alkoholom, nie je tam nič iné iba alkohol).

Žetónik na metro

Zybickaja ulica

2. deň

Tento deň som venoval prevažne jedlu a Bieloruskej národnej kuchyni. Podobne ako v Litve, jedla obsahovali zemiaky, smotanu a kôpor! Ale niektoré by som si dal ešte raz, iné zasa ani keby zadarmo boli. Ak chcete vyskúšať bieloruskú kuchyňu odporúčam vyskúšať reštauráciu Vasiľki. Reštaurícií je v Minsku viacej a ponúkajú hlavne špeciality z Bieloruska.
Vasiľki nie sú len názov reštaurácie, ale aj symbol Bieloruska. O Bielorusom sa hovorí ako o modrookom národe, krajina v Bielorusku je posiatá jazerami kde je krištáľovo modrá voda, lúky sú plné "Vasiľok" a väčšina národa je modrooká doslova.
Raňajky - Pečený veľký kockový piroh plnený tvarohom, višňami alebo mäsom. To sa dalo kúpiť vo všetkých pekárňach alebo aj v kaviarni k šálke kávy/čaju.
Polievky - sú rôzne kombinácie všeličoho možného, ako napríklad Soľanka - kyslé uhorky, čierne olivy, mäso, kapusta, smotana, kukurica.
Hlavné jedlá - najčastejšie zemiakové pirohy, zemiakové placky plnené mäsom, so smotanou a slaninou.
Večera - no ak chcete zapadnúť tak vodka. Podobne ako v Rusku aj v Bielorusku ľudia pri štrnganí si želajú niečo, alebo štrngajú si pre nejaké dôvody. My pijeme na zdravie oni pijú na týchto 7 a potom už nepotrebujú dôvody.
1. Na nás.
2. Na priateľov.
3. Na lásku.
4. Na muža.
5. Na ženy.
6. Na deti.
7. Na rodičov.
Čo je tak isto typické nezapíjajú ale zakusujú (vždy niečo po vypití musia zjesť, hoci málo ale nezapíjajú).

Ak chcete niečo lowcost, je možné jesť aj v obchodných centrách a fastfoodoch:

3. deň

Ranné raňajky a pomaly som sa presúval na letisko, lístok sa dá kúpiť dopredu na stanici za okienkom, tak isto cena lístku sú 4 bieloruskú ruble. Cesta na letisko zo stanice trvá približne 45-50 minút.
Štvrtý let s AIR Baltic Minsk - Riga. V Rige sme pristáli s meškaním, ale neponáhľam sa nikam. Mal som dohodnutú prehliadku mesta ale slečna z Couchsurfingu sa na mňa vykašlala, a teda som nemal šajnu čo vlastne tu treba vidieť, kam ísť, ale hlavne čo treba jesť! Cesta z letisko na hlavnú stanicu trvala približne 40 minút a lístok stál 2,- € jedna cesta, zasa pohodlne kúpené u vodiča (žiadna zľava pre študentov? Zabudol som sa spýtať.)
Ubytovanie som riešil cez booking, hostel v Rige, jedno lôžko v 12lôžkovej izbe 6,- € noc (skoro zadarmo) Musím ale povedať, že cena nie je úmerná kvalite. Hostel bol vážne na úrovni, všetko bolo nové čisté a nachádzal sa neďaleko hlavnej stanice a centra mesta, čo bola super poloha!

Musím povedať, že som sa cítil už zasa raz v meste, ktoré už je nasiaknuté turizmom a vážne mi chýbala spoločnosť, ktorá by mi ukázala niečo iné v Rige ako to čo videl každý turista. Ľutujem, že som si nenaštudoval veci a nechal to všetko na to dievča. Nevadí, poučil som sa.

Riga ale sama o sebe je veľmi pekné mesto, prešiel som koľko sa dalo, ale po dlhším nociach v Bielorusku som mal dosť a chcel si len tak nečinne sedieť a kŕmiť holuby v parku. Mesto ale má svoje čaro a veľa úzkych pekných uličiek medzi budovami. Popravde som sa nepresúval nijako ináč iba peši po centre starého mesta.

Na večeru som to išiel doklepnúť a ochutnať poslednú krajinu mojej cesty. Ako som už písal vyššie, jedlá sú podobné a nejako sa výrazne neodlišujú, no každá jedna krajina má niečo čo tá druhá nie. V lotyšskej Rige to boli klobásy, tak som to vyskúšal. No a dezet, ktorý obsahoval Lotyšský balzam. Lotyšský balzam je národný likér, ktorý má neviem koľko bylín, ktoré sú zmiešané vo vodke. Ten sa predával všade, hlavne na letisku ho bolo neúrekom.

4. deň

Plán bol ísť k moru ale potreboval som aj doplniť môj deficit spánku. Keď spíte v 12 lôžkovej izbe kde je 8 ludí a z toho traja chrápu, nebolo to najlepšie miesto na spánok. Aj keď som to dal a vyspal sa aspoň trochu, šiel som si niekde do potravín kúpiť raňajky a naraňajkovať sa do parku ktorý som mal o ulicu ďalej. Potom som ešte urobil pár fotiek a vybral sa na dlhú cestu domov.
Pri hlavnej stanici som zistil, že mám ešte čas tak idem pozrieť druhú stranu mesta. Ak budete v Rige dlhšie ako ja a budete hľadať nejaké trhovisko na ovocie, zeleninu a na hocičo iné tak hneď vedľa stanice sa nachádza trh. Obrovský trh kde každý predával všeličo možné aj nemožné. Keď pôjdete o niečo ďalej, nájdete obrovskú budovu, z ktorej je možný výhľad na mesto Rigu.