Zlaté Moravce a Arboretum Mlyňany

Možno si položíte otázku prečo som spojil tieto dve miesta. Základný dôvod je ten, že obe tieto miesta spája priamo šľachtický rod Viliama Migazziho buď priamo ale rozumnými sobášmi .

Pri pobyte v Topoľčiankách som vyhľadával zaujímavé miesta, ktoré by som mohol navštíviť. 5 km od zámku v Topoľčiankách, 35 km od Nitry a 130 km od Bratislavy sa nachádza mestečko Zlaté Moravce.

Pri príchode do mesta na ceste do Topoľčianok v nedeľu poobede mi prapadalo mesto smutné, ponorené do svojho mestkého života. Asi to bolo s tým, že na námesti kde sme si spravili prestávku boli staré historické budovy poznačené časom. Veľa prevádzok alebo služieb tu zaniklo . Ak by sa budovy zrekonštrulovali mesto by to oživilo. Ale sami vieme ako to je s historickými budovami na Slovensku. Veľa historických budov prešlo do majetku osôb v rácmi reštitúcii, ktorý majetky získali ale neboli zaviazaný ich zrekonštrulovať . Mnohé už sú v štádiu kedy by mohol stavebný úrad prikázať spraviť stavebnú úpravu, alebo budovu zbúrať.

Vily z čias Uhorska, starý župný dom, banka, hostinec, súd či nemocnica, ale aj socialistické budovy v centre mesta. Asi takto vyzerá centrum Zlatých Moraviec. Mesto v histórii nemalo štatút kráľovského mesta a ovládali ho miestni zemepáni. Od roku 1735 až do počiatkov prvej Československej republiky sa však stalo sídlom Tekovskej župy, územia, ktoré zahŕňalo napríklad aj Levice či iné mestá.

Za svoje najzaujímavejšie pamiatky vďačia Moravce práve svojmu postaveniu ako sídla župy. Župný dom, ktorý umiestnili do šľachtického sídla rodiny Paluškovcov, je možné vidieť na Hlinkovom námestí, hoci ho trochu zatieňuje podobná, ale novšia budova banky. Neďaleko oproti sa nachádza poschodová stavba zájazdného hostinca.

V centre mesta je tiež pôvodne kaštieľ, ktorému dala meno šľachtická rodina Migazziovcov. Štefan Ambrózy-Migazzi založil v druhej polovici 19. storočia v neďalekých Tesárskych Mlyňanoch známe arborétum. Gróf Viliam Migazzi, jeden z tekovských županov, si zas nechal v meste postaviť hrobku, ktorú obklopuje park so vzácnymi stromami.

Spomedzi novších budov pamätajúcich ešte koniec starého Uhorska možno spomenúť budovu banky hneď vedľa Župného domu – sídlila v nej Zlatomoravecká agrárna banka. Podobne ako v iných mestách sa v Moravciach usídlila židovská komunita. Ortodoxnú synagógu z prvej republiky by ste ešte zrejme spoznali, neologickú modlitebňu už nie. Rekonštrukcie sa dočkal židovský cintorín. autor : jfilip@omestach.sk

Druhý krát sme navštívili Zlaté Moravce za účelom spoznania histórie tohoto mesta. Preto sme navštívili múzeum v Zlatých Moravciach. Budova sa nachádza neďaleko námestia, ale vchod je zo zadu budovy po ulici Andreja Kmeťu. Na tejto ulici a v okolí sú parkovacie mestá. Privítali nás dve veľmi milé a ochotne lektorky, ktoré nás oboznámili ako s históriou mesta Zlaté Moravce tak ak s významnou šľachtickou rodinou Viliama Migazziho. Veľmi ma zaujal tento šlachtický rod rovnako ako všetky ostatné šľachtické rody, ktoré pôsobili na Slovensku. Nebudem sa tváriť ako historik preto pridávam informácie od kompetených osôb, ktoré sa venujú tejto problematike. https://www.muzeumnitra.sk/expoz...e-moravce/ a https://vedanadosah.cvtisr.sk/pr...y-migazzi/

Keď sa vyberiete zo Zlatých Moraviec do Tesarských Mlyňaň - Vieska nad Žitavou je to cca 10 km , od Nitry 35 km od Bratislavy 130 km. Informačné tabule sú po diaľnici a priľahlých cestách ( sú tu aj tabule na zaujímavé historické miesta v okolí Zlatých Moraviec a Tesarských Mlyňaň - ale nikde nie je napísané, že tieto historické miesta zatvorené ) Je to škoda, lebo ak zájde nejaký cudzinec podľa smerovej tabuľky na takéto miesto a je zatvorené tak je sklamaný a už sa budúcnosti nezastaví a nie je to dobrá reklama pre turistiku ( týka sa to Bacskádyovský kaštieľ a Botkovský kaštieľ ) vraví sa im aj horná a dolná kúria . Na moje prekvapenie ani miestny občania nevedeli, že tu maju kaštiele. Bačkádyovský kaštieľ, jednopodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou z roku 1710. Kaštieľ nechal postaviť tekovský podžupan Pavol Bačkády. V roku 1750 prešiel rokokovou úpravou. Od roku 1847 vlastnila kaštieľ rodina Botka, ktorá ho ďalej upravovala. Botkovský kaštieľ, dvojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1904. Priečeliu dominujú nárožné polygonálne veže s kopulami a stredný rizalit s jednoosovým portikom s balkónom. Fasády kaštieľa sú členené pásovaním a dekoratívnou korunnou rímsou s konzolami. Keď sa dostanete do obce kde sa nachádza Arboretum máte dojem, že idete na koniec sveta, ale ak idete správne tak sa do cieľa dostanete. Parkovisko , pokladňa a rýchle občerstvenie sa nachádza od hlavnej historickej budovy cca 500 m, čo je pre imobilných ľudí problém ( tento problém je všade hlavne v historických budovach ) ale vďaka ochote a súhlasu personálu sme sa odviezli až hore ku doméne arboreta a to ku kaštielu.

História kaštieľa vo Vieske nad Žitavou je spätá so vznikom Arboréta Mlyňany. Jeho zakladateľ Štefan Ambrózy dal na svojich pozemkoch vybudovať neoklasicistický kaštieľ ako rodinné sídlo. Dvojpodlažná budova postavená podľa projektu Lörincza Balogha bola dokončená v roku 1894. V blízkosti kaštieľa vybudoval Ambrózy-Migazzi pôvodný 40-hektárový park a vytvoril prvú zbierku vždy zelených, prevažne cudzokrajných drevín v strednej Európe.

V roku 1946 prešlo Arborétum Mlyňany pod správu štátu a v roku 1953 sa stalo súčasťou Slovenskej akadémie vied (SAV). Od roku 1963 sú kaštieľ a pôvodný Ambrózyho park národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá obnova pamiatky sa uskutočnila po pričlenení Arboréta Mlyňany k SAV, keď sa kaštieľ stal sídlom nového vedeckého pracoviska. V ďalších rokoch bola údržba objektu nedostatočná a nesystematická, čo sa podpísalo pod jeho zlý stavebnotechnický stav.

Prvá fáza obnovy sa začala v roku 2019 a financovala ju SAV, potvrdila akadémia. Počas nej bola zrekonštruovaná poškodená strecha. Súčasťou tejto etapy bolo aj sfunkčnenie veľmi dômyselne vybudovaného systému zachytávania a odvodu zrážkových vôd zo strechy do tzv. Ambrózyho skalky. Následne boli obnovené okenné a dverné výplne plášťa budovy. Najnáročnejšou bola reštaurátorská a umelecko-remeselná obnova omietok a plastickej výzdoby fasád. Obnova exteriéru zásadne zlepšila stav objektu a prinavrátila pamiatke pôvodný neoklasicistický vzhľad.

Kaštieľ bude podľa SAV po obnove naďalej administratívnym sídlom najväčšieho slovenského arboréta a čiastočne bude sprístupnený aj návštevníkom, ktorým bude k dispozícii stála expozícia venovaná zakladateľovi arboréta, knižnica a priestory na zážitkovo-vzdelávacie aktivity.